Mal som asi desať rokov. Večer, okolo ôsmej, prišla mama zvonka a povedala, že počula kuvikať kuvika. Podľa povery to malo veštiť smrť v okolí. So strachom som sa pozrel von oknom. Dali sa jasne rozoznať kontúry drevenice za potokom, v ktorej kedysi bývala babka. Mesiac v splne osvetľoval aj dom starých Mikušovcov na Rakovci vedľa Hrábia. Muselo to byť niekedy na jeseň, v zime, alebo skoro na jar, pretože orech pri dome nemal lístie. Asi o pätnásť rokov neskôr som namaľoval malý obrázok, ktorý mi pripomínal atmosféru toho večera.