Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Ego s takým prístupom neporastie. Ale niekedy je dobré, aby si človek o sebe veľa nenamýšľal a začal sa tomu venovať s pokorou. Minule v jednom videu Jan Šibík rozprával, ako doniesol ukázať fotky, o ktorých bol presvedčený, že sa mu podarili, jeho učiteľovi do ľudovej školy umenia a on mu povedal, že sú dobré akurát na to, aby sa s nimi dal podložiť stôl, aby sa nekýval.
ktosi minule rozprával, že ak robíme umenie, nerobíme ho pre "umelcov", ale pre seba. Ak sa nám niečo páči, väčšinou si to vystavujeme, predovšetkým doma, pre vlastné potešenie. Mne sa najviac zdá postup umelca, ktorý sa nerád lúči so svojím dielom. Nie je na predaj! myslím, takým bol aj Picasso, známy výrokom. Dajte mi galériu a ja ju naplním!
Ja som sa o umenie nikdy nepokúšal. Ani neviem, čo by to malo byť. Čítal som si nedávno kapitoly z moderných dejín fotografie a tomu tiež už občas prestávam rozumieť. Keď si niekto nastaví fotoaparát na automatické snímanie a potom chodí so zaveseným foťákom na krku a vôbec neovplyvňuje, čo ten fotoaparát fotí - tak to už asi naozaj nie je pre mňa. Mne sa páči na fotografii výtvarno, kompozícia, svetlo, vzťahy medzi postavami, neopakovateľné zachytenie okamihu.
Učitelia majú často podstatný vplyv na to, či sa človek o danú oblasť začne viac zaujímať, alebo ho odradia. Mne sa to stalo s dejepisom. Vždy ma zaujímala história, ale učiteľka dejepisu nám ju dokázala drilovaním letopočtov tak znechutiť, že som sa k nej vrátil až po dlhých rokoch. Naopak učiteľ biológie a botaniky nás dokázal tak zapáliť pre svoje predmety, že som sa im začal venovať, aj keď som o nich takmer nič nevedel. Pri fotografii, ale aj pri ostatných výtvarných odboroch, je dobré, ak ich robia ľudia na sto percent. A tí, ktorí na to nemajú, budú šťastnejší, keď sa s tým nebudú trápiť. Ten prístup ich môže na začiatku odradiť, ale aj paradoxne vyprovokovať, aby si išli za tým svojim. Dokázať učiteľovi, že nemá pravdu.
vyjadrenie ako mal ten sochár. Ale iba vtedy, keď ma niekto núti pozerať na 200 fotiek z jeho dovolenky. My pri mori, my na pláži, my pred hotelom, my pri strome, my pri inom strome, my na trhu my .........
Ja mám obrázky rád. Aj tie úplne amatérske. Občas sa mi pri ich prezeraní stane, že zbadám záber, ktorý nie som schopný spraviť. Samozrejme, že ani amatérsky fotograf nevie, ako sa mu to podarilo. Čaro nechceného. Fotoaparáty sú už na takej úrovni, že fotia takmer samé a niekedy sa nedá vyhnúť tomu, aby nevznikla zaujímavá fotka aj nechcene.
slovenského sochára Jozefa Kostku,...
milé...
ano
cize ch****vo