Do Bratislavy - diskusia (strana: 1)

Do Bratislavy (Späť na článok)

Hodnoť

Článok fajn

...a bez hanby priznám, že podstanej časti moderného umenia nerozumiem. Občas je niečo vtipné alebo ma osloví, ale mám dojem, že od Salvadora Dalího už málokto namaľoval niečo, čo by stálo za reč. Psychedelické farebné machule nie sú pre mňa obraz (možno znázorňujú autorove vízie po užití nejakých psychotropných látok, potom je to aspoň dokumentárne zaujímavé), takisto zváraný šrot či pozliepané fragmenty bábky z obchodného výkladu nepovažujem za sochárske umenie.

Reagovať |

Tomáš Dérer |

01.07.2019 20:36 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Salvátor Dalí bol taký Karel Gott maliarstva. Nehovorím, že Gott nevie spievať. Ja iba počúvam úplne inú hudbu. U Dalího sa mi páčili akurát roztečené hodiny. Tie ma zarazili, keď som ich videl prvý krát. Boli naozaj originálne.
Mám jedného známeho, ktorý tiež nerozumel prečo ľudia už nemaľujú fotorealisticky pekné ženy. Alebo prečo ich netesajú z kameňa. Ten človek je dostatočne inteligentný na to, by pochopil o čo v umení po vzniku fotografie ide. Už netreba prekresľovať to čo vidíme. Môžeme sa pokúsiť zobraziť to, čo cítime vo vnútri. A vôbec to nemusí byť ovplyvnené nejakými drogami, alkoholom... Umelci sú citliví ľudia. Dokážu vnímať drobné rozdiely. Niktorí farebné, niektorí tvarové. A moderné umenie je dosť často spojené s takými hlbokými myšlienkami, že to občas až zamrazí.
...pozliepané fragmenty bábky z obchodného výkladu... Narážate asi na Jankovičovu sochu Červený klin. Jankovič počas normalizácie nemohol nikde nič vystavovať. Dokonca mu odstránili po roku 1968 jeho súsošie zo stredu pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Pre mňa je jeho Červený klin podobenstvo, ako dokáže zvrátená komunistická ideológia zraniť citlivú dušu. Kto si prežil socializmus a snažil sa tvoriť vie, o čom hovorím. Keď sledujem vývoj akéhokoľvek zaujímavého umelca od jeho školských kresieb, cez hľadanie formy, samého seba, až po veci, ktoré robil tesne pred smrťou, vždy vidím tie roky hľadania, častokrát bolestivého, ťažkého. Veľakrát neúspešného. O to väčšiu cenu má pre mňa obraz, v ktorom sa celý ten predchádzajúci život a hľadanie podarilo zobraziť. A potom to už nie je kópia. Je to originál jediného človeka. Nikto iný to nemôže namaľovať rovnako, pretože si neprešiel takú istú cestu.

Reagovať |

miro jankes |

01.07.2019 22:40 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Do Bratislavy,

Do Bratislavy, cesta bola vždy tak trochu utrpením, lebo často skončíte pred Bratislavou. Aj teraz, keď vidím ako to pokračuje s tak dôležitými komunikáciami, ako sa Slováci, opäť sťažujú na Prahu, kde je Metro, že sa malo postaviť aj v Bratislave. Čo dokázali Slováci? Jeden Slovák mal víziu a mal šťastie. Našiel Holanďana aj umelý poloostrov. To čo tam bolo a je, je jeden z najväčších počinov na Slovensku. Danubiana, bola potrebná, práve pre Slovákov. Je to jedinečné miesto, kde sa všetci, čo hľadajú, nájdu. Dík Miro, že si nám to tu pripomenul.

Reagovať |

frenkis |

22.09.2019 9:38 | Oznám správcovi | Odkaz

Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.

Ak už máte predplatné, prihláste sa.

Prihláste sa