spomienky ludi su jedinečne a maju cenu svojú cenu. ked zomreli ludia z mojho detstva: babky, dedovia a otec, lutoval som, že som sa viac nerozprával s nimi o tom ako žili. dnes o stary a moji synovia sa tiež nepytaju. žiju dneškom tak ako som žil vtedy aj ja. velka rodina je mrtva.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
že som sa o minulosť mojich rodičov nezaujímal, kým ešte žili. Niektoré udalosti sa mi podarilo poskladať aj bez nich, ale väčšinu sa už nikdy nedozviem. Občas ma prekvapí moja kamarátka, ktorá sa často prehrabáva v rozličných archívoch, keď mi donesie nejaký úlovok. Minule som sa dozvedel, že moja babka spievala Karolovi Plickovi. Jej meno aj bydlisko je napísané na jednom jeho notovom zázname pesničky.
cim sme starsi
pekny clanocek