Hovoríš, psychická porucha. Všetko je nejako definovateľné, aj dobré aj zlé. Všetko sa dá zdôvodniť, aj dobré aj zlé. Ide o to, kto to interpretuje, a prečo. To, v akom psychickom stave sa títo ľudia ocitli, že ešte nespáchali samovraždu, že ešte nespáchali zločin, že ešte ako-tak žijú, že nikoho z nás neobťažujú, a svoj údel neľahký si nesú sami, to je jednak dôsledok - nie príčina, a zároveň, je to obraz ich ľudskej a osobnostnej veľkosti. Ide zväčša o cilivejších, emocionálnejších jedincov - často aj charakternejších, keďže cynikom, ľuďom bez zábran, idúcim cez mŕtvoly, bezohľadným mamonárom a úžerníkom sa čosi také nikdy nemôže stať. Vždy vedia, ako blížneho o čosi obrať. Takže, milý Buboboy, trochu uber zo svojho ľahkovážneho prideľovania diagnóz, či chladného kriticizmu na najnesprávnejšom mieste, a mysli na to, že nikde nie je napísané, že aj Ty sám, o 10, 20 rokov nebudeš sa nachádzať na ich mieste. Možno aj skôr. Mysli na človeka.

albatross