Inšpirované C. G. Jungom VI

Autor: Miro Jankes | 14.5.2021 o 17:15 | Karma článku: 4,27 | Prečítané:  246x

Šliapal som na detskej trojkolke po ceste z Košút do Žiliny. V sne to bolo na nadjazde, niekde tam, kde sa pripájací pruh stretáva s hlavnou cestou. Nebolo mi divné, že sedím na trojkolke. Nemal som problém ani s dlhými nohami.

Pokus o vysvetlenie sna: Možno som na správnej ceste, ale pohybujem sa na nej extrémne pomaly. Všetci na rýchlych autách, motorkách, bicykloch, kolobežkách ma predbiehajú. Nielenže idem v porovnaní s ostatnými pomaly. Ešte im aj zavadziam. Brzdím ich. Musia ma obchádzať.

Keď som, pred mnohými rokmi, prišiel robiť do martinského divadla ako kulisár, zoznámil som sa s jedným z budúcich kolegov. Nezobrali ho na výšku, tak tam zostal do ďalších prijímačiek. Pomaly sme sa zbližovali a časom sa stal jedným z mojich najlepších kamarátov. Hoci bol o dva roky mladší, oproti mne bol vo všetkom o pár kilometrov ďalej. A myslím že dodnes som ho nedobehol. Knihy, ktoré on vtedy čítaval, som začal čítať iba nedávno. O filmovom klube som dovtedy, kým sme do neho nezačali spolu chodiť, netušil.
Nakoniec on sa na výšku dostal a aj ju dokončil. Ja som bol iba na prijímačkách.
Prekvapil ma sen o trojkolke, ale ak som ho správne pochopil, robím niekde chybu. Možno by som mal zintenzívniť moje samoštúdium, aby som sa ešte niekam doterigal.

Alebo iný sen:
Mal som sa dostať vo výškovej budove na ôsme poschodie. Chcel som niekomu zaplatiť dosť veľa peňazí za niečo, čo som si objednal. Nevedel som, kde je výťah. Preto som sa potešil, keď som zbadal bývalú kolegyňu. Povedala mi, že ma tam odvezie. Výťah sme bez problémov našli. Kolegyňa nastúpila prvá, ja za ňou. Interiér bol dosť veľký - vyzeralo to ako v nákladnom výťahu. No výťah nemal žiadne steny. Keď sa rozbehol, ako keby sme stáli iba na plošine. Steny stáli. My sme sa začali pohybovať. No namiesto jazdy hore sme klesali. Zišli sme dolu asi o dve poschodia. Chcel som protestovať, ale kolegyňa mi naznačila, že je to vždy tak, že keď chcem ísť výťahom hore, musím najskôr klesnúť na spodné poschodie. Nakoniec výťah začal stúpať. Trochu som sa potešil. Ale zastal presne na tom istom mieste, odkiaľ sme vyšli. Kolegyňa sa niekde stratila. Nikam som sa neposunul. Vyšiel som z výťahu do rozsiahlej haly. Všade boli obrovské tlačiarenské stroje. Rotačky aj hárkové. Nevedel som, kadiaľ mám ísť, aby som sa dostal na to ôsme poschodie. Okrem veľkého batoha, ktorý mi zavadzal na chrbte, som v rukách stále prepočítaval peniaze, ktoré som chcel zaplatiť. Raz som napočítal o stovku € viac, potom sa mi zdalo, že som nejaké bankovky stratil. Nakoniec som našiel nejaké pokrčené v zadnom vrecku riflí.
Zastal som pri otvorených dvojkrídlových dverách. Za nimi bola ďalšia obrovská hala s bežiacimi tlačiarenskými strojmi. Zrazu sa pri mne objavila skupinka mladších ľudí - asi študentov, s batohmi. Niekto na nich zakričal, že exkurzia sa začína. Chcel som ísť s nimi, no kvôli batohu a aj ďalšej batožine, ktorú som mal v obidvoch rukách, mi unikali. Nevedel som ich dobehnúť.

Možný výklad sna:
Prešľapujem na mieste. Mám so sebou obrovskú záťaž minulosti, ktorá ma brzdí v ceste ďalej. Viem kam sa chcem dostať, ale neviem ako. Hodí sa mi sem jeden z mojich starých kreslených vtipov:

vtip min

Chybou výtvarníkov, ktorí čerpajú z nevedomia je, že si tie získané "dáta" následne vedome upravujú. Aby boli krajšie, stráviteľnejšie. Aj tvorba mandaly je pre mňa skôr špekulácia, než skutočná nevedomá reprodukcia. Mandalu som v sne, alebo polosne vlastne ešte vôbec nevidel. Iba tuším, že by som sa mal o ňu pokúsiť. Tie dve, ktoré som zatiaľ vytvoril nie sú z nevedomia. Je to iba upravený nápad.
Pozrel som si na internete, ako mnísi vytvárajú mandalu. Aj ako ju potom zhrnú na kôpku (mandala je vytvorená z farebných pieskov). Na niektorých videách potom piesok odnesú ku rieke a tam ho vysypú z mosta do vody.
Nechcem napodobovať tvorbu mandaly podľa nejakého vzoru. Počkám si na ten nevedomý impulz. Ak nepríde, budem radšej vystavovať biele plátno.
 

prázdna kukla min

Prázdna kukla
Je to asi na 95% presná reprodukcia môjho polosna. Farebnosť bola podobná. Taká pieskovožltá. Kukla splývala s pozadím. Už ju vlastne pohltilo. Slúžila iba určitý čas. Po premene organizmu, ktorý sa v nej vyvíjal sa stala nepotrebnou. Je to mŕtva schránka, tak ako telo, keď ho opustí duša. (Bolo by zaujímavé, keby to tak naozaj bolo.)

Najdôležitejším bodom, ku ktorému som sa čítaním Jungovej Červenej knihy a počúvaním Dolákových prednášok na internete dostal je individuácia (preložené z českého slova individuace)
Nezáleží na tom, koľko má človek rokov. Aj v osemdesiatke sa môže snažiť zmeniť. Prehodnotiť svoj doterajší život. Viac sa priblížiť k samému sebe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?