No na účtenke bola suma 129 €. Musím si ísť vybrať chýbajúce peniaze do bankomatu.
Sen sa skončil.
O dva dni mi prišla potvrdenka, že si mám prísť na poštu vybrať peniaze za ročný prenájom babkinej hory. Bola na nej suma 29 €.
obrázok 2
V Jungovej práci som sa dostal ku archetypom. Zaujímavý je archetyp persóna. Človek si na tvár, pred odchodom von, nasadzuje masku. Maska vôbec nemusí byť obrazom toho, aký človek pod ňou je. Skôr je to obraz, ktorý chceme ukázať ostatným. Ako by sme chceli, aby nás vnímali. Málokedy ukazujeme maskou našu skutočnú podstatu. Potom sa občas stane, že nás maska pohltí. Uveríme jej obrazu. Strácame svoju skutočnú tvár. Vzďaľujeme sa od nevedomia.
Jednou z persón je múdry starec. Viackrát som v živote stretol podobnú masku. Napríklad niektorí moji učitelia, alebo velitelia na vojne. Tvárili sa, ako keby zjedli všetku múdrosť sveta a pritom to boli často zakomplexovaní ľudia, ktorí by sa neuživili nikde inde. Trvalo to nejaký čas, kým som ich prekukol. Dovtedy som si myslel, že učiteľ by mal byť vo svojom odbore najvyššie, ako sa dá. Vysoko nad ostatnými.
obrázok 3
Často sa mi sníva o krajinách a prostrediach, ktoré dobre poznám. Aj keď je tam takmer všetko iné ako v skutočnosti, stále je v sne niekoľko orientačných bodov, o ktoré sa môžem oprieť.
Inokedy som ale na miestach, kde som doteraz nikdy nebol. Je to úplne neznáma krajina, nepoznané priestory. Možno som ich zazrel v nejakej televíznej relácii, filme, dostali sa mi do podvedomia a v sne sa zrazu - trochu modifikované - objavili. Alebo som videl obrázok na internete, alebo v časopise.
V sne mi nevadí, že neviem, kde som. Nebojím sa, že zablúdim. Mám v sebe istotu. Viem, kam idem. Prostredia nakoniec ani nie sú až také dôležité. Dôležitejšie sú vzťahy medzi postavami, emócie, prežívanie situácií, do ktorých sa dostávam. Niekedy mi je v sne príjemne. Ako keby som sa vznášal. Inokedy pred niečim unikám, Často je to ale iba taký neutrálny pocit. Som niekde v robote, mám niečo urobiť, čo je nad moje sily. Občas sa mi napríklad sníva, že ma čaká nejaká skúška a ja o tej téme neviem vôbec nič. Jediné, čo viem je, že sa to nestihnem naučiť.
Na nasledovnom obrázku je neznáme prostredie. Nakukol som do opusteného dvora. Na ošarpaných múroch boli iba diery po oknách a na dvore nezmyselné predmety. Vyzerali trochu ako časti plechov z rozobratých chladničiek. Mohol by to byť podvedomý návrat do kláštora Rosa coeli, ktorý som navštívil v lete a napísal som o ňom článok na blog.
obrázok 4
V roku 1992 som urobil grafiku "Pomaly sa mením na prach" - na ľavej strane. Dnes, po dvadsiatich ôsmich rokoch, som k nej konečne našiel pokračovanie. Pravá strana sa volá: "Zduchovnievam".
obrázok 5.
Vracal som sa so ženou z Belgicka. Zastavili sme sa u švagra v Nemecku. Keď som si prezeral jeho obrazy na stenách, v chodbe som našiel dve surrealistické kresby. Švagor hovoril, že ich má odo mňa. Až vtedy som si ich podrobnejšie pozrel. Mal som pred rokmi obdobie, že som chrlil jeden obrázok za druhým. O množstve, hlavne kreslených vtipov, ani neviem, kde skončili. Posielal som ich na súťažné aj na nesúťažné prehliadky. Niektoré sa mi vrátili, niektoré zostali vo vlastníctve usporiadateľov.
Keby som tie dva obrázky u švagra nevidel, úplne by som na ne zabudol. Robil som ich pred dvadsiatimi rokmi.
Jung je v nich prítomný aj bez toho, že by som o ňom vtedy čokoľvek vedel.
Všetky obrázky sa kliknutím zobrazia v lepšom rozlíšení v novom okne.