Slnko vyšlo, až keď som sa dostal ku Trigonu. Prvé obrázky sú tesne po východe slnka.
V údoliach ešte posledné kúsky hmly. Vchádzam do doliny. Slnku to ešte nejaký čas potrvá, kým sa sem dostane.
V pozadí Nízke Tatry s Kráľovou hoľou. Mám trochu lepší objektív, než posledne. Nevšimol som si pri minulých návštevách, že ju je odtiaľto vidieť.
Prvé lúče začínajú osvecovať najvyššie končiare.
Keď sa dostanem ku Popradskému plesu, neviem, kde sa mám pozerať skôr..
Podľa môjho harmonogramu by som mal byť okolo desiatej v sedle.
Stúpam hore serpentínami, fotím odušu. Kamenný chodník sa mení na občas zľadovatelý. Pred poslednými serpentínami si už nasadím na vibramky mačky. Na chodníku je súvislá vrstva snehu, ktorý sa v miestach, kde nesvieti slnko, zmenil na ľad. Predbiehajú ma turisti v kadejakej obuvi. Tenisky, vibramy. Mačky mám iba ja.
Vrchol Ostrvy.
Chodník, po ktorom som sa sem vyštveral.
Pokračovanie magistrály na východ.
Dolu chata pri Popradskom plese.
Panoráma poskladaná zo siedmich záberov.
Všetky obrázky sú rozklikávacie a zobrazia sa v novom okne v lepšom rozlíšení.