Až keď som si ich mohol kedykoľvek zastaviť, vrátiť... pochopil som situácie a scény, ktoré som si pri bežnom premietaní nestihol uvedomiť. Páči sa mi tá atmosféra. Miesta, ako keby vytrhnuté z bežného sveta. Rozpadnuté budovy, do ktorých prší, rastie v nich tráva. Všetko je to neútulné, trochu tajomné.
Pokračujem v začatom cykle fotiek. Oproti predchádzajúcemu článku som sa rozhodol, že ich nechám farebné. Farba je pre mňa dôležitá. Páčia sa mi aj mnohé čiernobiele fotky. Ale prečo sa nepopasovať s ďalším výrazovým prostriedkom. Hlavne keď vývoj fototechniky a tiež vývoj môjho ovládania fotoaparátu pokročil tak, že dokážem vyfotiť aj to, o čom sa mi pred dvomi - tromi rokmi ani nesnívalo.
Drvič vyťaženej horniny v opustenom lome. Spomienka na detstvo. Kameňolom sme mali asi dvesto metrov vzdušnou vzdialenosťou od nášho domu.
Tu je drvič horniny metaforou - ako požierač času.
Pokúsil som sa urobiť 3D vizualizáciu toho zariadenia. Aby som lepšie pochopil jeho funkciu.
Na mieste som si naskicoval základné tvary a rozmery, ktoré som potom využil pri konštrukcii.
V dávnych časoch si lovci zobrazovali na steny jaskýň zvieratá, ktoré chceli uloviť.
Prenesiem obraz objektu môjho záujmu na stenu "jaskyne". Tým, že ho zobrazím, získam nad ním moc.
Ešte treba nájsť dobrú jaskyňu, kde sa dá obrázok namaľovať na stenu.
V tejto firme (keď ešte bola firmou) som strávil skoro dva roky života. Celé je to vyhorené, zdevastované, chýba strecha. Vnútri rastie tráva a prší tam. Presne taká atmosféra ako v Tarkovského filmoch.
Pôvodne som chcel obrázok časostroja iba namaľovať blatom na stenu podľa dopredu vytvorenej šablóny. No medzitým, ako som to rysoval v mierke 1:1 na pozliepané výkresy, nám v byte brúsili parkety. Zostalo množstvo tenkých, drevených bočných líšt. Presne taký materiál, z akého sa môj časostroj dá fyzicky skonštruovať. Papierovú šablónu som pripevnil na konštrukciu z latiek. Trvalo mi to tri dni, ale s výsledkom som celkom spokojný.
Všetky obrázky sa kliknutím zobrazia v novom okne v lepšom rozlíšení.