Desať obrázkov zo včera

Autor: Miro Jankes | 17.5.2019 o 13:58 | Karma článku: 1,18 | Prečítané:  363x

Dva týždne pršalo, na horách snežilo. Pred nočnou mám celý deň voľno, tak som vybehol do polí. Najskôr nad Sklabinský hrad, neskôr aj do Rojkova. Poľná cesta od asfaltky zo Sklabinského Podzámku je rozmočená. Všade dosť blata.

Kantorská dolina

obr.1 Pohľad do Kantorskej doliny. Na vrcholkoch ešte zbytky snehu. Dolina tiež neodolala celoslovenskej chorobe. Aj tu sú už pásy vyrúbaných lesov.

zrúcanina

obr.2, 3  Spoza stromov zrazu na mňa vykukne zrúcanina Sklabinského hradu. Bol som na ňom už niekoľko krát. Raz som tam fotil aj svadbu. Zaujímavý článok o histórii a majiteľoch som si prečítal na internete.

zrúcanina detail

Na lúke medzi množstvom púpav sa sem tam objaví motýľ. Okrem Mlynárikov kapustných a Babočiek pávookých, ktorých je všade plno, sa občas nájdu aj menej bežné druhy.  Jedným z nich je Vidlochvost ovocný - Iphiclides podalirius (obr.4, 5). Dnes ho vidím druhý krát v živote. Predtým som ho poznal iba z obrázkov v knihách, alebo na internete. Na tejto lúke som o chvíľu uvidel ešte jedného.

vidlochvost na lúkevidlochvost ovocný

Ďalšieho motýľa (obr.6) nepoznám. Mohla by to byť Listnatka ďatelinová - Chiasmia clathrata.

neznámy motýľ

Prečo ma tak fascinujú motýle? Na dedine som ich v detstve videl vyliezať tesne po opustení kukly z bútľavej jelše. Vždy, keď ich zbadám, trocha mi to pripomenie detstvo.
Aj o motýľoch je na internete množstvo článkov. Tu je jeden, kde som sa dozvedel ako krátko žijú .
Chcel by som si niekedy vyfotiť nášho najväčšieho a aj najvzácnejšieho motýľa Jasoňa červenookého, alebo Okáňa hruškového.
Prechádzam poľnou cestou ku najvyššiemu bodu môjho dnešného výstupu.

výhľad na západ

obr.7 Slnko pomedzi mraky osvetľuje krajinu. Striedajú sa tiene s nasvietenými plochami. Keď sa dostanem na miesto, odkiaľ už by som iba klesal, otočím sa naspäť.

hrebeň Malej Fatry

obr.8 Hrebeň Krivánskej Malej Fatry. V doline časť Sučian a Turian.

Škoda nevyužiť pekný deň. Presuniem sa o tridsať kilometrov na východ do dediny Rojkov. Skočím skontrolovať travertínové usadeniny okolo vyvierajúcej minerálnej vody.

travertínové jazierka

Oproti minulému roku sa mi zdá, ako keby sa zmenšili. Neviem presne, ako vznikajú a ani aký vplyv má na ich štruktúru mráz a sneh. Podľa mňa voda, ktorá je silne mineralizovaná, sa z jazierka vplyvom teplého počasia odparuje a na stenách sa vyzrážajú minerály, ktoré obsahuje.(obr.9) Preto na konci leta sú jazierka hlbšie, s vyššími okrajmi. Myslel som si, že voda z vrtu nielen vyteká, ale v nejakých intervaloch aj vystrekuje, ale podľa všetkého je to iba pokojný, bublajúci prameň a jazierka sa vytváraju iba z odparovanej vody.
Lúka, kam voda vyteká je chráneným územím, pretože má charakter a zloženie ako pôda v prímorských oblastiach. Rastú tu vzácne rastliny. Mne sa z nich najviac páčila Prvosienka pomúčená - Primula farinosa. Netušil som, že okrem žltých prvosienok existujú aj takéto krásavice. (obr.10)

prvosienka pomúčená

Všetky obrázky sú rozklikávacie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Hrozí vojna medzi USA a Iránom?

Ropné zariadenie v Saudskej Arábii zbombardovali drony.


Už ste čítali?