Fotoprojekt Lazy VI.časť

Autor: Miro Jankes | 26.4.2019 o 5:55 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  493x

Všetky doterajšie diely môjho fotoprojektu boli o tom, ako ma Lazy ovplyvnili. V tejto časti by som sa chcel venovať aj všeobecnejším témam. Napríklad mladoňovskej tragédii alebo výsledkom volieb na Lazoch v nedávnom období.

Nemôžem povedať, že môj článok je objektívny. Na to mám príliš silné väzby na prežité roky na Lazoch. Snažím sa iba vychádzať z dostupných údajov a pokúsiť sa sformulovať môj názor na všetky informácie, ku ktorým som sa dostal.

O vypálení Mladoňova som si dlho myslel, že už viem všetko a nič nové sa nedozviem. Každý rok sa za komunistov konali spomienkové stretnutia pri partizánovi, ktorý stojí na rázcestí, kde sa odbočuje do osady. Poznali sme verziu, že dobrí partizáni prišli do Mladoňova v októbri 1944 prenocovať. Mladoňovčania im poskytli strechu nad hlavou, napiekli chleba. Potom prišli zlí Nemci. Spustila sa prestrelka. Partizáni ustúpili do hôr a Nemci zabili obyvateľov osady - 14 mužov, dve ženy a jedného raneného partizána. (Iný zdroj uvádza 16 mladoňovčanov a troch partizánov)
Na spoločnom náhrobnom kameni, ktorý je na lazovskom cintoríne sú tieto mená:

Štefan Balucha
Ondrej Bobáčik
Ján Bobák
Štefan Burieta
Ondrej Hurcík
Štefan Hurcík
Štefan Chodúr
Katarína Chodúrová
Pavol Jánoško
Pavol Kubaš
Matúš Marušík
Štefan Marušík
Ján Mišún
Pavol Macháč
Eva Macháčová
Elena Macháčová
Milan Macháč
Rudolf Malinka
Pavol Nošík
Ondrej Slezák
Ondrej Svorčík
Anton Španko
Pavol Šulík
Ján Túček
Štefan Túček
a štyria neznámi partizáni

Spolu by to teda malo byť dvadsaťdeväť ľudí. (Pôvodne tam bolo naozaj iba dvadsať mien. Dve tabule s deviatimi menami tam boli osadené dodatočne. Zatiaľ som sa nedozvedel, prečo neboli tí ľudia na pôvodnom pomníku od začiatku.)
Osadu Nemci vypálili.
Trochu iný pohľad na vec priniesol článok Tragédia v Mladoňove podľa archívnych dokumentov ktorý napísal Mgr. Pavol Makyna, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Pre úplnosť ponúkam aj časť verzie pani Šipulovej, ktorá mala v tom čase trinásť rokov a život si zachránila tým, že sa ukryla s mamou v lese. Otca a dedka jej zabili spolu s ostatnými mužmi z osady.

Snažil som sa nájsť všetky dostupné informácie o tejto udalosti. Jeden zo zdrojov hovorí, že Nemcov upozornil na prítomnosť partizánov niekto z dediny. Tiež je zaujímavá informácia, že obyvatelia Mladoňova, ktorí vtedy neboli doma a tak si zachránili život - mali byť podľa jednej verzie niekde na prácach v Nemecku. Iná verzia hovorí, že niektorí z nich mali byť členovia HSĽS, prípadne HG. Veľmi ťažko sa zháňajú informácie o pôsobení Slovákov v týchto organizáciách  a o ich osudoch po vojne resp. po komunistickom prevrate v roku 1948. Bolo by zaujímavé vedieť, koľkí z nich sa po februári 48 presunuli do komunistickej strany a jej orgánov.
S údajným kolaborantom, ktorý prezradil prítomnosť partizánov v osade sa mal po vojne dokonca konať súd. Ale pre nedostatok dôkazov ho nakoniec oslobodili.

evanjelický kostol min

obr.1 Vychádzajúcim slnkom nasvietená veža evanjelického kostola.
 

katolícky kostol min

obr.2 Zapadajúcim slnkom nasvietená veža katolíckeho kostola.

Veľa informácií o atmosfére tej doby je pre mňa dnes až nepochopiteľných. Napríklad tá, že keď odvádzali Židov z Lazov a okolitých dedín na stanicu na Lúky, vyprevádzali ich niektorí lazovania s harmonikou a spevom.
Nikdy nám nikto v škole nepovedal o arizovaní obchodov a firiem, ktoré v dedine a okolí vlastnili Židia a ani o tom, čo sa s tým majetkom stalo po vojne.
V rodinách sa sympatie k nacizmu a k Hlinkovej garde prenášali z generácie na generáciu. Komunistický režim, akokoľvek bol diktátorský, do rodín nedokázal zasiahnuť. Človek sa potom nemôže čudovať, že po zmene systému v roku 1989 sa mnohí tí podzemní neonacisti pomaly osmeľovali, združovali až to skončilo kandidatúrou Kotlebu za prezidenta.
Keď som si pozeral ako volili lazovania v prvom kole prezidentských volieb, už ma neprekvapilo nič. Kotleba na Lazoch získal 16,88 % hlasov čo v normálnej reči znamená, že mu 90 mojich bývalých susedov dalo svoj hlas. Ďalších 89 ľudí volilo Harabina.
Mal som na facebooku niekoľko spolužiakov a kamarátov z dediny. Nesledoval som moc ich príspevky, prípadne ak sa na niečom profile začali objavovať nenávistné statusy, alebo zdielania divných videí, kontakt som zrušil. Snažil som sa s niektorými aj diskutovať o ich názoroch, ale časom sa mi potvrdilo, že to nemá žiadny zmysel. Tí ľudia sú tak presvedčení o svojej pravde, že nič iné nepotrebujú počuť. Buď s nimi súhlasíte a spolu nadávate, alebo ste pre nich liberálny fašista, slniečkár a podobné šialenstvá. Pritom oni majú takú istú skúsenosť s diktatúrou jednej strany ako ja. Nerozumiem, prečo sa tak zradikalizovali, prečo sa chcú dobrovoľne zbaviť slobody a prečo si už nechcú vyberať medzi viacerými možnosťami.

centrum obce

obr.3 Centrum obce

Obrázky sa kliknutím zobrazia v novom okne v lepšom rozlíšení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak by hmyz vyhynul, ostali by nám dva týždne života. Ale ľudia radšej zachraňujú pandy

Slovenská odborníčka na hmyz o práci vo Veľkej Británii.

Víťazky diskvalifikovali, lebo sa v cieli držali za ruky

Pre gesto môžu prísť o olympiádu.


Už ste čítali?