Suchý február

Autor: Miro Jankes | 1.3.2019 o 6:00 | Karma článku: 1,41 | Prečítané:  406x

Tú informáciu som našiel niekde na internete. Že je dobré aspoň jeden mesiac v roku vôbec nepiť. Dá sa s tým skontrolovať, či človek už potrebuje protialkoholické liečenie, alebo to môže ešte na nejaký čas odložiť.

Február je najkratší mesiac. Ten tohoročný ma iba dvadsať osem dní, tak by to mohlo byť o to jednoduchšie. Nehrozí ani žiadna veľká rodinná oslava. Začiatkom mesiaca má síce narodeniny vnúčik, ale ten žije v Belgicku. Jeho sviatok oslávime u nás až v lete, keď príde na prázdniny.
Dnes je prvého. Idem do toho.

Človek si spomenie na všetky tie príbehy spojené s alkoholom. Ako sme napríklad s veliteľom na cvičení, počas základnej vojenskej služby, predali načierno v malej českej dedine pri rakúskych hraniciach dve bandasky ušetrenej nafty. Za získané peniaze sme si kúpili asi dvadsať litrov piva. Dali sme si ho načapovať do bieleho kanistra, v ktorom sa normálne vozila pitná voda. Veliteľ pil príliš rýchlo a pravdepodobne už mal v živote svoje odpité, tak odpadol za chvíľu. Nám ostatným zostalo takmer všetko pivo na ďalšie tri dni. Rádiostanicu sme postavili na vyvýšenom kopčeku za dedinou. Zvyšok kolóny sa presúval niekam ku Plzni. Šofér piť nemohol, pretože sme nevedeli, ako dlho budeme na jednom mieste a či nám zrazu nerozkážu nejaký presun. Tak sme na to zostali traja.
Nikdy predtým a ani potom som nezažil, že by som počas troch dní nevytriezvel.
Alebo ako sme sa s kamarátom, už po vojne, vybrali vlakom na strojársky veľtrh. Zobrali sme si so sebou fľašku rumu. Cestovali sme nočnými rýchlikmi, aby sme boli na mieste ráno. Fľašu sme cestou celú vypili. Motkajúc sa, vystúpili sme okolo ôsmej na hlavnej stanici v Brne a asi tri hodiny sme prespali na lavičkách v parku. Veľtrh si takmer vôbec nepamätám. Pamätám sa iba na ukrutnú bolesť hlavy a rozhojdaný žalúdok.

Po prvom tyždni.
Na alkohol by som si ani nespomenul, keby som nevidel reklamu v telke. Narazil som na ňu pri prepínaní kanálov a uvedomil som si, že už týždeň som nevypil ani kvapku. Druhý krát som si spomenul na dobre vychladené pivo, keď si ho u mňa v robote kupoval jeden zákazník.
Myslím, že by som bez alkoholu vydržal aj celý rok. Nemám žiadne abstinenčné príznaky. Nechýba mi.
V bežnom živote až tak veľa nepijem. Veľa sa to zdá iba mojej žene. Raz za čas si večer dám dva poháriky whisky, alebo občas sedmičku dobrého červeného vína. Do krčmy chodievam málokedy. Možno tri - štyri krát do roka s kamarátmi na pivo. Skutočne opitý tak, že by som si nepamätal, ako som prišiel domov, som bol naposledy asi pred desiatimi rokmi.

Druhý týždeň.
Na ČT ART som videl dokumentárny film belgickej televízie, v ktorom sa Viera Chytilová pýta Miloša Formana na jeho život. Forman obeduje, popritom odpovedá na otázky a popíja biele víno.
V inej časti sedia viacerí u neho na terase rodinného domu v Amerike. Debatujú o práve natáčanom filme Ragtime. Forman si pri rozprávaní otvára pivo.
Viackrát som zažil v krčme zaujímavé stretnutia. Popíjali sme, filozofovali. S vypitými pohárikmi sa nám naše myšlienky zdali stále dokonalejšie. Až dovtedy, kým som sa raz musel pri rozhovore zrieknuť pitia. Bral som vtedy antibiotiká. Kolega mal naplánovanú oslavu narodenín dlhší čas dopredu. Nechcel som sa vyhovárať, tak som prišiel a celý večer pil iba nealko. S pribúdajúcimi pohármi piva otvárali stále komplikovanejšie témy. Mne, jedinému triezvemu, sa ale stále viac filozofická debata menila na opilecké bľabotanie. Ku koncu sa to už vôbec nedalo počúvať. Vtedy som si uvedomil, že aj tie moje duchaplnosti, ktoré som občas hovorieval opantaný alkoholom asi za veľa nestáli.

Bakchus min

Obr.1 Bakchus na balkóne

Tretí týždeň.
Alkohol na každého vplýva inak. Niektorí ľudia sú po ňom agresívni. Rýpu, chcú si buchnúť.
Iní zasa neskutočne dlho a veľa rozprávaju. Sú hluční a cítia sa ako stred sveta.
Ja patrím asi do tretej skupiny. Zo začiatku ma alkohol uspáva. Neskôr by som najradšej vyobjímal celý svet. Až v záverečnej fáze pitia sa zo mňa stáva zviera. Pretože o tom viem, snažím sa do tej tretej fázy nedostať.

Koniec mesiaca.
Mám to za sebou. Bola to zaujímavá skúsenosť. Hovorí sa, že kto prestane piť, schudne. Je to preto, že s  alkoholom človeku chutí viacej jesť. A ak sa snažíme v bežnom živote neprejedať, po vypití dvoch - troch pohárikov človek zabudne na svoje predsavzatia a je mu to jedno. Za ten mesiac som  neschudol ani kilo. Zato to určite pomohlo mojej pečeni. Nebolo by od veci z toho urobiť tradíciu a niektorý mesiac si to každoročne zopakovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nicholsonová: Dúfala som, že Matovič ako premiér odloží vzťahovačnosť

Rozhovory ZKH s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?