Dal som do googlu svoje meno a zaklikol som, že hľadám obrázky. Vyskákalo mi ich milión a netrvalo dlho, objavil som aj ten môj hľadaný. No okrem neho boli medzi mojimi obrázkami aj také, ktoré som nikdy na internete nepublikoval. Tak som sa dopracoval k niekoľkým stránkam, kde si moje fotky, obrázky, dokonca časť článkov "požičali" bez môjho vedomia.
Prvý ma aj potešil. Bolo to už dosť dávno, keď mi napísala nejaká redaktorka z torontských novín pre Čechov a Slovákov, žijúcich v Kanade, že sa jej páčil jeden z mojich fotoblogov o bocianoch a chcela z neho použiť obrázky. Boli to však výrezy z väčších záberov, nepoužitelné pre tlač. Vymenili sme si niekoľko mailov, v ktorých som jej napísal okrem iného aj to, že obrázky sú kvalitou a rozlíšením vhodné maximálne na webstránku a lepšie nemám. Tým to skončilo. Aspoň tak som si myslel. Po pár rokoch som náhodou narazil na hotový článok (rozhovor je na strane 9),
ktorý vyšiel asi rok po našej korešpodencii. Autorka použila obrázky z môjho neskoršieho článku na blogu, v ktorom boli už kvalitnejšie obrázky. A použila aj časti z našich mailov. Doteraz mi o tom nedala vedieť.
Medzi obrázkami, ktoré som našiel vo vyhľadávači bolo aj niekoľko mojich kreslených vtipov, ktorých originály som poslal pred rokmi Fedorovi Vicovi, keď vyberal kreslené vtipy na výstavu spolku Uzol v Prešove a v Prahe. Pri nich mi tiež až tak nevadilo, že ich uverejnil aj v niekoľkých číslach dvojtýždenníka Bumerang (jeden z obrázkov je v tomto čísle na strane V).
Čo ma nahnevalo, bolo použitie mojich ďaľších obrázkov na osobných stránkach niektorých ľudí a dokonca aj dvoch organizácií. Napísal som im, že si neprajem, aby ich používali bez môjho súhlasu. Jeden pán farár sa ohradil, keď som mu napísal, že mi ukradol jednu fotku, že on nič neukradol. Iba nevedel, že sa to nesmie.
Po mojich mailoch fotky zo stránok zmizli.
Zatiaľ najväčšie zneužitie mojho "duševného" vlastníctva som objavil náhodou v kníhkupectve Martinus. Už je to tiež pár rokov dozadu. Pri výbere objednanej knihy v ich predajni som na pulte zbadal niekoľko kalendárikov na ktorých bol na zadnej strane môj obrázok. Bez mena autora, bez toho, aby sa ma niekto niekedy spýtal, či s tým súhlasím a samozrejme bez akéhokoľvek honoráru. Nie som našťastie odkázaný na tých ich pár drobných, ale malo by ísť o princíp.