Silná mineralizácia spôsobuje, že na lúke pod prameňmi sa vytvárajú malé ploché travertínové jazierka.
Bol som sa tam dnes pozrieť. Auto som nechal odstavené v dedine pri kostole a vybral som sa popri Váhu a neskôr popri železnici smerom na západ.
V dedine je niekoľko zachovaných dreveničiek.
Cesta za poslednými domami prešla popod železnicu. Ja som sa vybral po zarastenej poľnej ceste medzi traťou a Váhom. Bolo okolo deviatej ráno.
Za riekou sa na hrebeni prevaľovali nízke oblaky.
Na rozkvitnutých lúkach poletovalo množstvo motýľov.
Tento pil rosu z trávy.
Po poľnej ceste som sa dostal až ku železničnému priecestiu. Počkal som, kým prefrčal vlak a prešiel som sa na druhú stranu. Oblasť sa volá Močiar. Išiel som cez vychodený chodníček smerom ku bielym plochám na hornom okraji lúky. Prechádzal som okolo zaujímavých netradičných kvetov. Na informačnej tabuli som si neskôr prečítal, že sú to páperníky širokolisté.
Dostal som sa k prvému prameňu. Voda vyteká zo skorodovanej rúry.
Pod prameňom sa na lúke vytvorili malé travertínové jazierka.
Z diaľky vyzerajú naozaj ako močiar, no zblízka sú to malé Pamukkale.
Kúsok od prvého vrtu je malé jazero so zelenou vodou, v ktorej sa pravdepodobne dá kúpať. Skúšal som teplotu, ale nezdala sa mi teplejšia, než normálna voda.
V strede z viacerých miest vychádzali bubliny. Je to tam, kde je odlišná farba vody.
Po prehliadke som sa vybral naspäť. Teraz som sa vracal popod les po lepšej poľnej ceste.
Mám ešte dosť času. Skúsim sa ísť pozrieť na druhú stranu Váhu do Rojkova. Aj tam by malo byť travertínové jazierko.
Pri prechádzaní po zavesenej lávke ponad Váh som si vyfotil Šíp.
Jazierko som našiel za chvíľu. Je pár desiatok metrov od hlavnej cesty.
Tak isto sa z vody každú chvíľu vynorili malé bubliny. Okolo jazierka lietala veľká vážka. Nechcela si nikam sadnúť. Už som sa zmieril s tým, že si ju nevyfotím, keď si to rozmyslela.
Zasa zaujímavý kúsok Slovenska, o ktorom by som sa bez internetu nedozvedel.
Všetky obrázky sú rozklikávacie.