Fotoprojekt Lazy - IV.časť

Autor: Miro Jankes | 17.5.2018 o 8:12 | Karma článku: 2,29 | Prečítané:  359x

Kamaráti si pred rokmi v jednej dedine kúpili starý, murovaný dom. Nesnažili sa ho prestavať na moderné bývanie. Nevymenili drevené okná za plastové, nebúrali priečky, nevyrovnávali steny. Skôr sa snažili zachovať všetko pôvodné.  

Keď im popraskala v jednej z izieb omietka, zistili, ze spodná maľovka, ktorá sa v praskline objavila, je tiež zaujímavá. Odkryli z nej kúsok, no pod ňou bol ešte starší a zaujímavejší vzor.
 

okná min

obr.1 Okná - je to fotené z dosť veľkej diaľky teleobjektívom. Možno sa k tomu domu ešte pri niektorej z budúcich návštev vrátim a nafotím to lepšie.

Cítim sa rovnako pri mojich návštevách na Lazoch. Čím sa v tom dlhšie vŕtam, tým nachádzam stále hlbšie vrstvy. Nie všetky sú krajšie od tých, ktoré som už poznal. Možno sú zaujímavejšie a hlavne niektoré z nich nečakané.

Rozhovory

Skontaktoval som sa s viacerými ľudmi, ktorých som dlhé roky nevidel. Niektorých som stretol osobne, zopár som našiel na facebooku.
Dozvedel som sa, ako pokračovali niektoré príbehy, ktoré sa začali v našom detstve. Ale dozvedel som sa aj o udalostiach, ktoré sa odohrali pred mojim narodením.

Tu je pár ukážok:

Olina
Na konci deviatky prišlo ku jedným vzdialenejším susedom na prázdniny dievča v našich rokoch. Možno tam chodievala pravidelne - bola to ich sesternica, no ja som ju predtým nikdy nevidel. Vždy na začiatku prázdnin sme pomáhali starším chalanom na Pánštine stavať hrádzu cez potok. Za to sme sa tam mohli chodiť potom celé leto kúpať. V jedno popoludnie sa tam objavila "ona". Nerozprával som sa s ňou, ani mi nikto nepovedal, kto to je. Iba som ju videl v dvojdielnych plavkách a počul som ju rozprávať sa s jej sesternicou. Dostatočný dôvod, aby som sa bezhlavo zamiloval.
A to bolo všetko, na čo som sa zmohol. Pár krát za deň som akože nenápadne išiel okolo ich domu, či ju náhodou neuvidím na dvore. Niekedy som celé popoludnie presedel pri prehradenom stave čakajúc, či sa zasa neprídu kúpať. Aj keď sa mi ju občas podarilo na chvíľu zahliadnuť, alebo prišla ku stavu, nikdy som sa neodvážil sa jej čokoľvek spýtať, alebo sa s ňou aspoň rozprávať. Nevedel som čo ju zaujíma, netušil som o čom a ako rozmýšľa.
Zamilovanosť ma neopúšťala. Skôr naopak. Bolo to stále horšie.
Po období, kedy som ju chcel stretnúť, som sa jej začal úmyselne vyhýbať. Už som nechodil okolo ich domu. Aj ku stavu som obmedzil moje návštevy na minimum. No nepomáhalo to.
Raz som išiel do potravín na Pánštine. Stála posledná v rade. Takmer desať minút som bol asi pol metra za ňou a nedokázal som zozbierať odvahu. Mohol som si ju dôkladne poobzerať, cítil som jej vôňu, počul ju rozprávať sa s predavačkou. Katastrofa.
Leto sa skončilo. Odišiel som na strednú školu. Prišla aj o rok. Vedel som od mojej sestry ako sa volá, koľko má rokov a odkiaľ pochádza. No ani vtedy som nenabral odvahu. Nikdy sme sa spolu nerozprávali.
Až teraz po takmer štyridsiatich rokoch som našiel na facebooku našu bývalú susedu. Priznal som sa jej, ako som bol do jej sesternice zamilovaný. Napísala mi, že to tušila a tiež mi napísala pár slov o jej živote. Keby som sa nebavil s tými obrázkami z Lazov, asi by som sa to nikdy nedozvedel.

Ešte babka
O babke som toho veľa nevedel. Zomrela, keď som mal šesť rokov. Z útržkovitých informácií som si vykonštruoval obraz o jej živote:
 

***
Drobná ženička sa tmolila okolo svojej malej chatrče.
Oblečená v čiernej sukni a tmavomodrej blúzke.
V chladnom počasí si cez ňu prehodí ešte teplú vestu bez rukávov
s prúžkami zajačej kožušiny, našitej na okrajoch otvorov pre ruky.

Starým vyštrbeným kosákom treba nakosiť trochu trávy pre zajace.
Odviaže kozu, čo sa celý deň pásla na lúke za domom.
V podvečernom slnku sadne na priedomie, otvorí spevník
a začne spievať staré pobožné pesničky.

V dedine ju majú za blaznivú.
Hlavne výrastkovia nedajú pokoj.
Jej chatrč nemá komín.
Dym sa pretláča pomedzi hrady a vychádza špárami v streche,
obitej plechmi zo starých sudov.
Chalupa vám horí, chalupa vám horí !“
počuť občas posmešné pokriky detísk
z domov za potokom.

Čím je staršia, tým viac sa jej vynárajú spomienky z detstva.
Ako raz našla svoju dvojročnú sestru
skrúcať sa na dvore pod starou lipou.
(Mamka ju tam posadila k miske s mliečnou mrvancovou polievkou.)

Sestra dýchala, ale bolo vidno, že sa jej niečo stalo.
Vystrašená mamka zabehla do susedov ku gazdovi.
Ten nerád, ale predsa len,
zapriahol koňa a zobral Hanku k doktorovi.
Kým k nemu došli, dievčatko zomrelo.

Vlekárskej správe bolo ako príčina smrti uvedené
uštipnutie zmijou“.

Starena stále s neprítomným pohľadom blúdi svojou minulosťou.
Aká bola udýchaná, keď na lúke pod horou pri pasení kôz
zápasila s Karolom od susedov.
Ako ju občas chytal za drobné prsia a ako sa naoko bránila.

O niekoľko rokov neskôr porodila svojho jediného syna.
Karola si nemohla zobrať.
Jeho rodičia by nikdy nedovolili, aby si bohatý katolík
vzal za ženu chudobnú luteránku.

Syna sama vychovala.
Spolu sa pretĺkali na kozom mlieku a zemiakoch,
čo sa jej urodili na kamennom poli.

A s kameňmi sa bila celý život.
Každý, ktorý na svojom políčku vykopala,
uložila do múru na medzu.
Rokmi múr narástol do metrovej výšky.
Ťahal sa takmer pozdĺž celého poľa.

Ochladilo sa.
Aj slnko už zašlo za kopec, husto porastený borovicami.
Ešte podojí kozu, pomodlí sa a pojde spať.

***

Až po stretnutí s niektorými rodákmi som získal ďalšie informácie:

Vaša babka bola síce chudobná, však bohatá na duchu a obdarená pracovitosťou.
Spomeniem teda ako ťažko živila seba aj vášho otca, pokiaľ neodrástol. Ráno o štvrtej hodine s veľkým košom na chrbte, v každom počasí, vykročila na Lúky, odkiaľ niesla v koši z pekárne chlieb a rohlíky na Čertov obchodníkovi Ondrejovi Jurčiemu. Už si zo spomienok mojej matky nepamätám, či to robila len za stravu, alebo aj dostala nejakú korunu.

alebo:
Babka bola nábožná, pracovitá, ale nechcela prijať cudziu pomoc. V Marmanovci sa trápievala na tej malej grape, čo aj ja pamätám, keď som oproti nad Hlaváčom pásla kravy. Mávala tam nasadené zemiaky. V jeseň keď ich kopala, dávala ich do plechovíc od marmelády. Večer narobená ich niesla v uzlíčku a kozu ťahala za sebou. Úroda bola veru chudobná, ale babka "spokojná." Vedela povedať, že menšie sú chutnejšie. Prezradím ti ako babka hnojila roľu. Na jeseň, keď bolo spadnuté bukové lístie - (po lazovsky liscisko), nabrala ho do zápunky a poroztriasala po roli.  Prišiel vieter a liscisko - hnojivo - bolo preč.
Raz jej moja mama povedala, že jej dovezie maštaľného hnoja cestou hore Pohariskami až nad jej roľu, lebo je tam potrebný hnoj a úroda bude lepšia.
Babka po nej spustila krik, aby sa o ňu nestarala, že ona nič nechce. Roľa má dať jej, nie ona roli. Žiaľ, babka v tomto pravdu nemala.
Možno mala z detstva zlé skusenosti  s ľuďmi, preto pomoc odmietala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hrádza proti extrémizmu sa rozpadla (píše Michal Havran)

Fašisti na nič iné nečakali

EKONOMIKA

Pre nové pravidlá v prvých dňoch prejdú STK len vyvolení

Stanice technickej kontroly museli prejsť zmenami.

ŠPORT

Mali by Slováci hrať v Košiciach alebo v Bratislave? (anketa)

Konečné rozhodnutie oznámia v utorok.


Už ste čítali?