prešľapaný chodník. Po príchode do Valaskej Dubovej naše obavy rozptýlilo množstvo zaparkovaných aút. Stáli všade, kde sa dalo.
V dedine nás okrem nízkej oblačnosti privítal aj ľad na ceste.
Aby sme sa vyštverali hore strmšou cestou ku kostolu, dvakrát nás museli roztláčať okoloidúci turisti. Kolesá sa na ľade pretáčali chvíľami naprázdno. Nakoniec sme našli miesto na zaparkovanie v jednej z bočných uličiek. Vykročili sme hore. Veľa ľudí sa už vracalo, veľa išlo našim smerom. Nepočítal som ich, ale mohlo ich byť za celý deň aj do dvesto.
Chodník, prešľapaný v hlbšom snehu, stúpal hore lesom. Ľad pod snehom iba kde tu.
Kamaráti nasadili ostré tempo. Ja som sa držal v skupinke neznámych turistov, ktorí išli pomalšie. Popri tom som fotil.
V údolí sa ešte držala hmla.
Hore jasná obloha.
Po asi päťdesiatich minútach stúpania som zrazu zbadal kolegov, ako sa vracajú. Boli iba na Strednej Poľane. Vrchol je v oblakoch a fúka tam silný vietor. Dohodli sme sa, že aj ja vyjdem iba na Poľanu a oni ma zatiaľ počkajú dolu v krčme.
Na lúke sa naozaj začalo zhoršovať počasie. Urobil som iba niekoľko obrázkov, nasadil si polovičné mačky a začal som zostupovať. Kamarátov som dobehol ešte skôr, ak stihli vojsť do krčmy.
Ešte jeden obrázok z dediny:
Cestu okolo nášho zaparkovaného auta posypali a ľad sa zmenil na kašu.
Po malom občerstvení nám zostalo ešte trochu času, tak sme sa vyviezli do Veternej Poruby. Ešte z dialnice bolo vidno Tatry, no kým sme prišli hore, zahalili sa do oblakov. Iba na chvíľu sa vynoril Kriváň, kým ho úplne nezakrylo.
Na opačnej strane sa zasa v oblakoch vytvorila diera, cez ktorú slnko nasvietilo zasnežené polia.
Príjemná zimná prechádzka so šťastným koncom.
Prajem všetkým turistom aj horolezcom, aby sa v budúcom roku odvšadiaľ vrátili zdraví a aspoň tak zdravo unavení, ako sme boli dnes my.
