Večerná clivota

Autor: Miro Jankes | 19.7.2017 o 13:53 | Karma článku: 5,54 | Prečítané:  375x

Stanica pred deviatou večer. Idem na nočnú. Občas sa stáva, že sa veci nevyvíjajú presne tak, ako by sme si želali. Asi to nieje depresia. Iba smútok z poznania. Čo všetko už nestihnem, aj keby som sa rozkrájal.

Dá sa približne predstaviť, čo ma v živote ešte čaká. Človek nemusí byť jasnovidec. Existuje iba niekoľko možností.
Sedím na lavičke a čakám na rýchlik. Zo staničnej haly vyšiel muž v špinavom oblečení. Teda vyšiel. Skôr sa vymotal. Ťahá za sebou obidve nohy. Podopiera sa o francúzske barly. Prejde ku nápojovému automatu. Naučeným pohybom skontroluje, či v otvore pre mince niekto niečo nezabudol.
Nič. Prešúcha sa k blízkej lavičke.
Zo staničnej haly počuť ziapanie. Nejaký opilec. Ja sedím v relatívnom bezpečí na druhom nástupišti.
Zrazu sa ten ukričaný muž objaví asi dva metre odo mňa. Prisadne si na lavičku. Snažím sa tváriť, že ho nevnímam.
Muž cez tri koľajnice vykrikuje na toho s barlami:
"Choď do parku. Tam niečo vyžobreš. A nenechaj sa okradnúť od tých cigánok. Dajú ti nohu cez nohu a pritom ti ukradnú peňaženku aj s barlami. Daj si na ne pozor."
Mladé, vyletnené cigánky sa postavia z neďalekej lavičky pri záchodoch a prechádzajú okolo sediaceho muža s barlami.
Ožran pri mne na ne kričí oplzlé nadávky. Jedna sa ohradí: "To s kým sa rozprávaš. Sa uvedom!"
Opitý muž si hudie svoje: "Aj ja som bol na ulici. Aj v blázninci, aj v modrom dome. Ale už som sa z toho vyhrabal. Chľastám, aj viem ublížiť. Za to som si svoje odsedel. Ale peniaze pre ženu mám. Teda pre ženu nie. Pre družku. Tu mám 100 €."
Mužovi s barlami: "A ty sa nedaj okradnúť. Zajtra ti niečo donesiem. Idem ráno za otcom do nemocnice."
Keď príde rýchlik, nastúpim radšej do ďalšieho vozňa a aj cez ten prejdem skoro na koniec.
Už som to raz zažil. Cestoval som z Bratislavy a v Ilave si ku mne prisadol do prázdneho kupé práve prepustený väzeň. Strašne sa chcel so mnou vtedy rozprávať. Snažil som sa na sebe nedať nič poznať, ale vnútri som sa triasol ako ratlík.
Dnes som si zasa uvedomil, aké sú moje smútky malicherné. Veľa ľudí má oveľa komplikovanejšie životy.
Ráno po večernej clivote neostala ani šmuha. Znova stanica. Cestujem naspäť. Vychádzajúce slnko osvetľuje mäkkým svetlom tváre mladých žien. ktoré čakajú na rovnakom nástupišti ako ja. Kvôli takýmto obrazom by som si mal so sebou stále nosiť foťák.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

PLUS

Logopedička: Nikdy nie je neskoro odnaučiť sa ráčkovať

Detí s problémami je čoraz viac.


Už ste čítali?