Dva obrázky, ktoré dokážu otvoriť tajné dvere

Autor: Miro Jankes | 3.11.2016 o 22:28 | Karma článku: 3,80 | Prečítané:  705x

Prvý: Cesta vlakom. Úplne iná ako kedysi. Skoro žiadny klepot kolies. Nemožnosť otvoriť okno. Zadné dvory domov v dedinách a mestách zrazu takmer všetky zmizli za protihlukovými stenami.

Vlaky idú oveľa rýchlejšie. (Zatiaľ najvyššia rýchlosť, ktorou som sa s vlakom pohyboval, bola pár rokov dozadu asi 240 km za hodinu v rýchlovlaku ICE z Aachenu do Frankfurtu ).
 

z vlaku min

No dlhšia cesta tam môže byť súčasne aj cestou naspäť (do našich spomienok).
Nedávno som si čítal v jednej knihe, že spomienky sú v mozgoch uložené až do smrti. To, že sa nám zdá, že s vekom zabúdame, nie je preto, že by sa spomienky stratili. Stráca sa naša schopnosť sa k ním dostať. Ale občas sa stane, že nám nejaká vôňa, situácia alebo obrázok zrazu otvorí cestičku.

Druhý:
Pri rieke.
Rodičia nám nedovolili sedávať na studenej zemi.
Museli sme mať vždy dobre zakryté ľadviny.
Každú chvíľu nás v noci prikrývali, keď sme sa odkopali.
Možno preto som až do svojich takmer päťdesiatich rokov nevedel, čo je "rezák" alebo "vlk".
Nemali sme na módu. Nosili sme to, čo sa dalo kúpiť v "partiovkách", alebo sme donosili veci po starších súrodencoch.
 

pri Vltave

Obrázky začínajú zapadať do mozaiky.
Ešte jeden nepresný citát z knihy o mojom obľúbenom maliarovi a grafikovi Kolomanovi Sokolovi.
Každý deň zobral niekoľko malých kamienkov a priložil ich ku ďalším v záhrade za domom.
Za tie desaťročia vznikla niekoľko metrov dlhá cesta.
Nič iné sa nedá robiť, iba každý deň priložiť tých pár ďalších kamienkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

KOMENTÁRE

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.


Už ste čítali?