Z toho, čo som si o architektúre prečítal si pamätam, že budovy nemôžu byť iba krásne, zaujímavé, moderné, nadčasové. Mali by byť asi aj praktické. Preto absolútne nechápem, prečo je na celej podlahe haly, ktorou majú ročne prejsť milióny cestujúcich dlažba, na ktorej sa v mokrých topánkach od snehu šmýka. Pán architekt asi pochádza z teplých krajov, kde dážď a sneh poznajú iba z rozprávania starých materí.
Podobnú sprostosť som videl pred dvomi rokmi na peróne železničnej stanice v Kysaku. Vydlaždili ju novou dlažbou. Až po prvom daždi asi zbadali, že sa na nej šmýka. Alibisticky napísali na výstaražné tabuľky, aby si ľudia dávali pozor. O protišmykovej dlažbe sa v našom Kocúrkove nikomu nesníva?