V sobotu ráno na budúci týždeň vstanem a pôjdem voliť

Autor: Miro Jankes | 2.6.2010 o 21:44 | Karma článku: 6,75 | Prečítané:  1001x

Robím tak aj napriek tomu, že to už viac ako dvadsať rokov nie je povinné. Pamätám si správy v televízii z volieb za totality. Ako zapálení aktivisti jedinej volenej strany chodili s prenosnou urnou za starými, chorými ľudmi na samoty, aby dosiahli 99 % účasť vo voľbách. Neviem, či to dokonca nebolo 99,9 %. Kto vtedy nešiel voliť a nebol chorý, stal sa okamžite podozrivý.

Chodím odvtedy voliť, aby iní nevolili za mňa.
Je z čoho vyberať, aj keď sa za tých viac ako dvadsať rokov, čo sledujem politiku, ukázala podstata slovenských politikov až na dreň.
Občas rozmýšľam nad tým, prečo sa "úplne normálni ľudia" zrazu vychytia robiť zo seba bláznov. Z úst im vychádzajú slová, o ktorých si mnohí z nich ešte pred pár rokmi mysleli, že by ich nikdy v živote nepovedali.
Je dobré, že žijeme v demokracii a že voľby sú každé štyri roky. Dá sa tým hore vystaviť vysvedčenie. A je dobré, že nikto tam nezostane na "večné veky a nikdy inak". Zmení sa vláda. Tí čo prídu, môžu trochu poupratovať. Nájdu zabudnutú špinu pod kobercom, ktorú si tí predchádzajúci v chvate zabudli zobrať so sebou. Usadia sa v nových kreslách, aby sami po čase pod ten koberec ukladali ešte možno o niečo väčšie blato.
No možná zmena každého aspoň trocha brzdí. Aj keď veľa z politikov ako keby nemalo už žiadne zábrany.
Koho voliť?
Smer, HZDS a SNS si to posrali svojím vládnutím na mnoho rokov sami. Normálny zdravý človek málokedy verí niekomu, kto robí dlhy. Neviem prečo potom chcú ľudia voliť ľudí, ktorí to robia vo veľkom a najhoršie je, že to budeme musieť zaplatiť nakoniec my. Nikto z nich za to nepôjde sedieť. Nikomu z nich to nebude zosobnené. A sú to najpopulárnejší politici na Slovensku.
Maďarské strany, KDH a komunisti sú úplne mimo môjho záujmu, aj keď voči sympaťákovi Bélovi Bugárovi nič nemám. No nikdy som necítil potrebu ho voliť.
Malé straničky, niektoré so známymi tvárami z minulosti, sú pre mňa obrovskou záhadou. Pripomínajú mi ľudí čakajúcich na zázrak. Škoda tých vyhodených peňazí, škoda toho úsilia. Ale možno sa tá túžba po moci nedá len tak rozchodiť.
SDKU nemá šancu. Je príliš slabá. Jej výhodou je, že ľudia, ktorí nechcú voliť doterajšiu vládnucu trojku v nich vidia jediné možné riešenie.  
Sledujem aj Sulíkovu stranu a reakcie na internete na neho. Najzábavnejšie je počúvať jeho protivníkov, ako si vybrali jediný - dosť nepodstatný - bod jeho programu a ten mu neustále vyhadzujú na oči. Ale nikto nevie, ako sa jeho strana zachová po voľbách a akú bude mať možnosť presadiť svoje návrhy.
V sobotu ráno na budúci týždeň vstanem a pôjdem voliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?