Samoliečba naivity

Autor: Miro Jankes | 7.2.2010 o 13:50 | Karma článku: 6,11 | Prečítané:  1583x

"Už toho bolo dosť. Stačilo. Zajtra dávam výpoveď", boli moje slová v utorok. V stredu ráno som po takmer prebdenej noci a po nekonečných rozhovoroch s mojou lepšou polovičkou ešte dodal:" Keď si nájdem nejakú novú robotu".

Prebdená noc mi priniesla dva smery, ktorými by som sa mohol vybrať:

1. Mám rád počítače. Asi od roku 1992 pri nich trávim väčšinu voľného času. Od roku 1996 sa stali aj mojim pracovným nástrojom. Osem hodín každý pracovný deň + dlhé hodiny doma.
Najskôr ma učil známy, neskôr som ho začal učiť ja.
V robote to boli špeciálne programy pre polygrafiu.
Doma ma zaujímala digitálna fotografia a jej úprava, webdesign a internet.
(Naučil som sa robiť jednoduché webstránky. Bolo to v čase, keď ešte neexistovali editory. Musel som sa naučiť HTML jazyk, spracovávať obrázky vo Photoshope, robiť jednoduché animácie v GIF animátore.)
Základné veci ako pripojiť sa na internet, prečítať si poštu, porozprávať sa cez SKYPE s rodinou som naučil okrem viacerých známych aj moju ženu. A boli to ľudia, ktorý sa zo začiatku počítačov báli.
Pred viacerými rokmi som sa zúčastnil konkurzu, kde sa dalo získať miesto kresliča výkresov v AutoCAD-e. Možno by nebolo zlé pohľadať niečo v tejto oblasti.

2. Mohol by som robiť rozhovory so zaujímavými ľudmi a potom ich ponúknuť na uverejnenie v nejakých novinách.
Vydával som štyri roky internetový časopis, kde som uverejňoval rozhovory s ľudmi, ktorých robota a život sa mi zdali zaujímavé. Časopis zanikol, pretože poskytovateľ bezplatného webového priestoru sa skomercionalizoval a začal zaň pýtať peniaze. Jeden z rozhovorov, ktorý prebrali na iný server je zatiaľ stále na internete:

http://www.literarnyklub.sk/kadlecik-ivan/ked-sa-chces-z-bodu-a-dostat-do-bodu-a-musis-sa-usilovne-nehybat

Toľko počiatočné predstavy.

A teraz samoliečba:

1. Našiel som si na internete demoverziu AutoCAD-u. Keď som si ju nainštaloval, napísalo mi, že sa mi nedá spustiť, pretože mám zastaralý počítač. Na to, aby som v ňom mohol robiť, musel by som do mojho počítača vraziť možno aj 900 eur (27 1134 Sk) + kúpiť si program - asi 620 eur (18 676,12 Sk) + zaplatiť si nejaké kurzy - od 120 eur (3615,12 Sk). Podčiarknuté a spočítané: 1640 eur (49 406,64 Sk).
Aj keby som do toho tie peniaze vrazil a naučil som sa v tom kresliť, nikde nemám zaručené, že nejaké miesto dostanem.

2. Prečítal som si diskusiu o potencionálnom týždeníku, kde by som svoje rozhovory chcel uverejniť.
Okrem iných
(v podobnom duchu) citujem:
stoja zaho..o.Mali by vychádzať len v elektronickej podobe aspoň by ušetrili papier.
(Napísal niekto s nickom: hulahop)

To
tálna dezilúzia. Na Slovensku je momentálne viac ako 13,5% nezamestnanosť. Na jedno miesto čakajú desiatky, niekde stovky ľudí.
Možno by ma niekto zamestnal ako umývača riadu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?