Vidieť Atlantik a vrátiť sa domov

Autor: Miro Jankes | 11.8.2009 o 22:15 | Karma článku: 11,00 | Prečítané:  3878x

alebo cestopis v dvanástich obrazoch  

Obraz prvý: Odpočívadlo v Rakúsku

Žena na dlhú cestu upiekla orechový koláč. Práve som sa chystal zahryznúť do prvého sústa, keď som ucítil silné pichnutie. Kúsok koláča som vypľul aj s osou, ktorá mi stihla vletieť do otvorených úst. Synova frajerka, ktorá cestovala s nami, je zdravotná sestra. Poradila mi aby som si na uštipnutie priložil ľad. Zvonka aj zvnútra. Najskôr som sa bál, že ma osa pichla do jazyka, ale našťastie si to odniesla iba vnútorná strana ľavého líca. Začalo mi trochu puchnúť spolu s polovicou spodnej pery. Ľad ale zabral a o pár hodín mi to bez následkov prešlo.

Obraz druhý: Zápcha na dialnici

Mali sme za sebou už takmer tisíc kilometrov po dialniciach na Slovensku, v Rakúsku a v Nemecku. Zrazu autá pred nami spomalili, až úplne zastali. Prvý krát sa mi stalo, že sme sa v zápche za prvú hodinu posunuli iba o pár metrov a potom dlho nič. Šoféri povypínali motory, vyliezli z aút. Niektorí sa pešo vybrali dopredu pozrieť, čo sa deje.
Najväčší netrpezlivci sa natlačili na krajnicu a tadiaľ sa snažili predrať.
Asi po hodine prešlo krajnicovým pásom aj odťahové vozidlo.
A potom sa to pohlo.
Nikde ani stopa po nehode. Iba sme prešli pomalšie okolo výjazdu z dialnice a už sme sa rútili ďalej.

Obraz tretí: Bruggy

Centrum mesta je zapísané ako kultúrna pamiatka UNESCO. Stále má svoju jedinečnú atmosféru. Prespali sme tam dve noci a druhý večer sme stihli koncert americkej jazzovo-šansónovo-folkovej speváčky Rupa & The April Fishes. Spievala väčšinou iba po francúzsky šansóny, cigánske pesničky ale aj skladby pripomínajúce klezmer.

DSC_0281_small.jpg

DSC_0437_small.jpg

Obraz štvrtý: Paríž

Autom sme sa dostali až na okraj mesta ku stanici metra. Po chvíli hľadania sme našli voľne miesto na parkovanie. Problémom bol parkovací lístok. Automaty boli iba na karty a tu našu nechceli stráviť. Návod výlučne vo francúzštine.
Pýtali sme sa viacerých ľudí, idúcich okolo, ale nikto z nich nehovoril po anglicky. Iba starší pán sa nám snažil vysvetliť ako to funguje. Nakoniec nám povedal, aby sme sa na parkovací lístok vykašlali, že francúzski policajti nedávajú cudzincom papuču.
Napriek tomu sme sa rozhodli neriskovať. Do centra sme chceli ísť aspoň na štyri hodiny. Obišli sme niekoľko ulíc, či nenájdeme automat, kde sa dá platiť mincami, no takého nebolo. Ďalší z okoloidúcich nám poradil, aby sme si kúpili v obchode s cigaretami parkovaciu kartu. No žena za pultom nerozumela po anglicky ani slovo. Ani žiadny zo zákazníkov. Úplná bezradnosť.
Na spiatočnej ceste ku autu sme natrafili na policajnú stanicu. Pýtali sme sa policajtov, čo máme urobiť, no tí nám tiež povedali iba o parkovacej karte, ktorú si treba kúpiť v stánku a vložiť ju do automatu. Lístok na parkovanie sme nakoniec predsa len zohnali. Kúpili sme ho na jedinom mincovom automate asi šesť ulíc od nášho zaparkovaného auta. Dal sa kúpiť iba na dve hodiny, ale aj to bolo lepšie ako odísť bez platenia.

Obraz piaty: Eifelovka

DSC_0722_small.jpg

Nekonečný rad čakajúcich ľudí, teplo, otravný pouliční predavači suvenírov a napodiv dosť veľká špina v uliciach.
Do Paríža ma nič neťahalo. Ale keď už sme boli tak blízko, bola by škoda ho nevidieť. Eifelovka je väčšia, než akú som si ju predstavoval. A zo zástavky metra Trocadero, kde sme vystúpili, je to k nej iba pár sto metrov, pričom práve z terasy nad riekou vynikne jej monumentalita.

Obraz šiesty: Oceán

Prekvapil nás nízkou hladinou. Rozdiel medzi najvyšším prílivom, po ktorom zostali čierne stopy na bralách, a najnižším odlivom, bol možno aj sedem metrov. Oceán sme videli viackrát a na viacerých miestach.
V mestečku Cancale to bolo iba piesočné dno, na ktorom ležali na boku prevrátené plachetnice.
Druhý krát bralá za mestom a hlboko pod nimi divé vlny. Žena musela odtiaľ odísť. Stále nás videla, ako sa rútime do priepastí po nesprávnom kroku, ktorý je také jednoduché urobiť, keď sme si hľadali najlepší uhol pre fotenie.

DSC_0297_small.jpg

DSC_0305_small.jpg

Nakoniec mesto St Malo. Hrčovité kmene stromov, ktoré slúžia ako vlnolamy pri prílive teraz trčali z piesku ako vystrihnuté zo surealistického obrazu.

DSC_0332_small.jpg

Obraz siedmy: Le Mont Sant Michel

Celá rodina, ktorá so mnou sedela v aute vedela, že ideme na nejaké miesto vo Francúzsku pri oceáne, ale do poslednej chvíle som im nepovedal, kde to presne je. Až keď po dlhej ceste zazreli prvý krát kopec s kláštorom vystupujúcim z roviny, povedal som im o tom mieste. Keď je príliv, more zaleje rozsiahle okolie tak, že sa do mestečka dá dostať iba po vyvýšenom móle. Keď je odliv, objavia sa aj nižšie položené parkoviská a piesočné dno plytkého mora.
Moja predstava bola, ze si večer vyfotím kopec, prenocujeme v asi jeden kilometer vzdialenom hoteli a ráno si urobím druhý obrázok. No do mestečka sa dalo dostať zadarmo a nakoniec sme si zaplatili aj vstup do celého kláštora. Le Mont St Michael stojí za napísanie dlhšieho článku tak tu je iba niekoľko obrázkov.

DSC_0256_small.jpg

DSC_0068_small.jpg

DSC_0096_small.jpg

DSC_0390_small.jpg

Obraz ôsmy: GPS

Ten, kto ho vymyslel by mal dostať Nobelovu cenu. Spoľahlivo nás vyviedlo aj z najzamotanejších uličiek. Jediná výhrada je, že v dlhom tuneli stratí satelitný signál a chvíľu mu trvá, kým sa po výstupe z tunela znova napojí. Zatiaľ môže človek zostať v nesprávnom pruhu, alebo na prvej križovatke za tunelom neodbočí správne. My sme tak urobili niekoľko zbytočných kilometrov v Paríži pri návrate naspäť. 

Obraz deviaty: Karlštejn

Na Karlštejne majú každý pondelok zatvorené. Desiatky turistov na to prídu až na parkovisku pod hradom, alebo pri zamknutej vstupnej bráne.

DSC_0506_small.jpg

Obraz desiaty: Bechyně

Žena chodila do tohoto malého mestečka nad hlbokým údolím Sázavy na strednú školu. Dlhé roky tu nebola, tak sme sa na chvíľu zastavili.

DSC_0522_small.jpg

Obraz jedenásty: Kasárne v Jihlave na námestí

Strávil som v nich nedobrovolne viac ako rok. Pri ceste okolo som si neodpustil ísť sa pozrieť aspoň zvonka na kláštor, v ktorom sme ten čas prežili. Keď som autom prechádzal okolo hlavnej brány, bola otvorená a na počudovanie buzerák vnútri slúži ako parkovisko.

DSC_0557_small.jpg

Kasárne pred rokmi zrušili, dlhé chodby a veľké miestnosti s peknými klenbami popredeľovali priečkami a prenajali súkromníkom. Tam kde sedávali lampasáci je teraz reštaurácia. V gotickom kostole, kde bol sklad uniforiem, ešusov, spacákov a podobných šialeností sú teraz robotníci. Snažia sa z neho zachrániť čo ešte zostalo.

Obraz dvanásty: Ľudia

DSC_0750_small.jpg

DSC_0606_small.jpg 

Dva týždne na cestách, prešoférovaných 5 115 km, materiálu na knihu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nicholsonová: Dúfala som, že Matovič ako premiér odloží vzťahovačnosť

Rozhovory ZKH s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?