Od kolegyne v robote som sa v piatok dozvedel, že v sobotu bude spievať na námestí v Martine.
Na malé pódium oproti starému divadlu prišiel s 35 minútovým meškaním.
Začali zvoľna. Sedel som asi v siedmom rade na prenosných drevených laviciach bez operadla. Predomnou niekoľko chalanov – okolo dvadsiatky, pár úvodných kúskov predrístalo. Aj keď sa za koncert neplatilo, nerozumel som, načo tam sedeli. Po ich odchode a po odchode vedľa sediacej maminy s asi sedemročným synom, ktorý sa stále pýtal na záchod, sa na lavičky konečne posadili ľudia, ktorí vedeli prečo tam prišli a prestal som ich vnímať. Dan Bárta podal výborný výkon. Neviem, či sú jeho koncerty všetky také dobré, ale ten martinský bol nevídaný. Dobrá hudba, ešte lepší spev. Jeho hlas bol ďalším improvizujúcim nástrojom v skupine. Hlas stúpal a klesal v netradičných a originálnych kľučkách. Trio, ktoré mu robilo doprovod mu bolo rovnocenným partnerom. Vidieť, že ich hranie baví. Koncert trval viac ako hodinu a pol.
Vďaka zaň patrí okrem účinkujúcich aj ľudom, ktorí ho zorganizovali vrámci akcie Martin – kandidát na titul hlavné mesto kultúry pre rok 2013. Nerozumim celkom, o čo v tom podniku ide, ale som vďačný, že je v Martine v uliciach viac kultúrnych akcií a keď sú na takej úrovni ako sobotné vystúpenie Dana Bártu, som nadmieru spokojný. Už sa teším na budúci víkend, kedy vystúpi Iva Bittová.
Na koniec ešte dva odkazy na jeho videoklipy:
Dan Bárta v Martine
Toho chlapíka s pokrčenou tvárou som si všimol už dávnejšie. Hlavne preto, že som ho videl v telke pri preberaní nejakých hudobných cien. Počul som ho potom aj spievať. Od začiatku mi vadili jeho nepochopitelné gestá pravou rukou. Kvôli nim som sa nedokázal sústrediť na to, čo spieva. Mrzelo ma, že mu nerozumiem. Našiel som si na You Tube niekoľko jeho klipov a neustále som si ich prehrával – v pozadí a bez obrazu, až som si na neho zvykol. Až tak, že sa dokážem na jeho vystúpenia už aj pozerať.