Pavel a Rudo

Autor: Miro Jankes | 24.3.2008 o 9:51 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  1135x

Keď starý Hvizdák zoslabol a nedokázal už kopať hroby, nastúpili namiesto neho naši dvaja susedia. Bývali v domoch kúsok od seba. Obidvaja už boli na dôchodku.

Ani neviem, čo v živote robili. Vídal som ich ako chodievali na svoje polia. Rudo mal roľu v stráni pri lese. Na chrbte v prútenom koši vynášal na jeseň strmým chodníkom hnoj. Pavlove pole bolo dosť ďaleko nad dedinou. Chodieval tam s motykami alebo kosou na pleci.

Ťažko sa zliepajú porozbíjané spomienky. Je to už cez tridsať rokov, ako som sa s nimi zoznámil na cintoríne. Pomáhali otcovi pri betónovaní obrúb. Ale iba vtedy, keď nemuseli kopať jamu. A niekedy za týždeň zomreli aj traja ľudia. Vtedy musel otec hľadať pomocníkov inde.

Rudo si rád vypil. Rád je asi slabé slovo. Často sa tak opil, že zostal ležať v priekope.
Pri ňom pohodený bicykel.
Jeho žena ho chodila občas ratovať. Celou cestou domov mu potom nadávala.
Niekedy zostal spať aj na cintoríne medzi hrobmi.
Rozpráva sa o ňom historka, že mu raz pred krčmou niekto otočil bicykel.
Vždy ho opieral o stenu smerom, ktorým mal dom. V tú nešťastnú noc opitý Rudo dopedáloval až do vedľajšej dediny. Aj sa mu asi zdalo, že namiesto do kopca sa mu ide nejako ľahko. Až keď nespoznával okolité domy, zastal.
Pavlovi sa zasa stalo, že keď bol pre seno
( zhrabávalo sa do veľkej plachty, ktorá sa potom zviazala do batoha a niesla sa na pleciach ) podarilo sa mu so senom zhrabať aj hada. Doniesol ho až na dvor. Zbadal ho keď vyhadzoval prinesené seno z plachty na šopu. Had zostal skrútený na spodku plachty.

Pri kopaní jamy bol Rudo veliteľ. Všetko vymeral, vysvetlil a potom si išiel pofajčiť. Pavel zatiaľ kopal.
Občas som sa pri nich pristavil.
Rudo mi rozprával, že bol na vojne s nejakým spisovateľom. Pýtal som sa ho, ako sa volal. Povedal že Rudolf Jašík.

Keď prišli pozostalí pozrieť ako robota pokračuje, doniesli vždy fľašu niečoho tuhého. Kým vykopali hrobári jamu, fľaša bola prázdna. Podľa toho aj vyzerali.
Občas ich prišiel pozrieť aj osemnásťročný Peter, ktorý býval oproti cintorínu. Od mala mal problémy s hlavou. Zato sily mal za troch.
Strašne si chcel vyskúšať, aké to je kopať jamu.
Hrobári sa na seba pozreli a dovolili mu zísť malým rebríkom do spola vykopaného hrobu. Petrovi až iskrili oči od radosti. S chuťou sa pustil do kopania. Rudo fajčiac iba dozeral, aby im Peter nezničil už vykopanú časť. Popíjali z donesenej fľaše, filozofovali. Robota sa im sama robila. Za dve hodiny Peter ustal. No i tak už bolo skoro hotovo. Ešte pozarovnávali boky a dno a mohli ísť domov. Pohreb bude až za dva dni.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nicholsonová: Dúfala som, že Matovič ako premiér odloží vzťahovačnosť

Rozhovory ZKH s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?