Hory v zime

Autor: Miro Jankes | 1.12.2007 o 23:02 | Karma článku: 7,90 | Prečítané:  2612x

Po tom, ako som zažil v horách prvú zimnú inverziu, sme s kolegom z roboty začali chodiť do hôr častejšie. Kamarát fotil s fotoaparátom, ja väčšinou iba očami. Občas som si kámošov foťák požičal a tak vznikali moje prvé zimné fotky.

1.jpg

obr.1 V pozadí Martinské hole počas inverzie z chodníka na chatu na Magure 

Zo začiatku sme chodili iba po neďalekých kopcoch, na ktoré bývajú prešľapané chodníky.
Vedeli sme, že brodiť sa v polmetrovom snehu je po pár hodinách najlepší spôsob, ako zamrznúť, alebo zomrieť od únavy.
Aj pri týchto ľahších výstupoch bolo čo fotiť.

2.jpg

obr.2 Pohľad na Malý Fatranský Kriváň zo Suchého 

Keď sme pobehali najbližšie okolie, dostali sme chuť vyskúšať Tatry. Tam sú vysokohorské chodníky v zime uzavreté, preto sme si naplánovali túry iba na chaty.
Prvý krát to bola chata pod Rysmi. Vtedy sme ešte nevedeli, že býva asi jediná v zime zatvorená.
Dostali sme sa ku nej, po menších problémoch z nedostatočným výstrojom, v poriadku.

5.jpg

obr.3 Chata pod Rysmi zo sedla Váha

Chceli sme vystúpiť až na Rysy. Pretože sme sa však zdržali pri výstupe na chatu, radšej sme sa vrátili, aby nás v horách nezastihla tma.
Napriek tomu to bola jedna z mojích najkrajších zimných túr: Objavil som, kde je Ganek (Gánok) – hora, ktorú som dovtedy poznal iba s fotografií.

6.jpg

obr.4 Ganek (Gánok) zo sedla Váha

Do Tatier sme sa dostali odvtedy viackrát. Vždy sa snažíme sledovať predpoveď počasia, lavínové nebezpečenstvo a stav chodníkov.
Zohnali sme si kvalitnejšiu zimnú výstroj a aj napriek tomu je v nás často obava, či všetko prebehne podľa planov a či sa nám podarí dostať tam, kam chceme.
Našou zatiaľ poslednou túrou bol výstup na Zbojnícku chatu.

3.jpg

obr.5 Nosičmi a turistami prešľapaný chodník hore Veľkou Studenou dolinou

Posledná fotka z Tatier je od Zbojníckej chaty. Vyšli sme hore za krásneho počasia. Keď sme sa vracali, takmer sme nenašli vo fujavici chodník.

4.jpg

V horách sme zažili veľa príhod. Niektoré veselé, z niektorých mám občas ešte stále husiu kožu.
Z tých veselších:
Raz sme sa po viac ako štvorhodinovej túre dostali do malej liptovskej dedinky. Autobus nám  z nej odchádzal asi za hodinu, tak sme našli malú krčmu v starej drevenici. Boli tam zo tri stoly, miestnosť s nízkym stropom zadymená a takmer v šere, pretože malým oblokom prichádzalo zvonka iba slabé svetlo.
Keď sme uhasili prvý smäd, chceli sme si prezliecť spotené oblečenie. Spýtali sme sa krčmárky, kde sú záchody. Ukázala nám na dvere v kúte, akými sa kedysi vchádzalo do pitvora.
Zobrali sme si suché veci a so sklonenou hlavou sme vchádzali cez nízke dvere.

To čo nás čakalo za nimi, tak na to tak skoro nezabudnem.
Priestranné záchody ako v Amsterdame na letisku. Z reproduktorov znela príjemná Vivaldiho hudba, voňalo to čistotou. Musel som sa poštípať, že sa mi nesníva.
Nemohol som si odpustiť, keď sme z krčmy vyšli, pohľad za drevenicu. Bola tam murovaná prístavba, ktorú som si predtým vôbec nevšimol a v nej boli najkrajšie slovenské krčmové záchody, aké som kedy videl. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nicholsonová: Dúfala som, že Matovič ako premiér odloží vzťahovačnosť

Rozhovory ZKH s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?