Taký obyčajný Štedrý deň

Autor: Miro Jankes | 25.12.2012 o 19:16 | Karma článku: 8,80 | Prečítané:  821x

Z Martina som odchádzal okolo pol štvrtej ráno. Päť centimetrov nového snehu pokrývala škrupina zamrznutej vody. Pršalo a mrzlo. S malou dušičkou som vyšiel na cestu. Kým na chodníkoch a parkovisku som sa ledva udržal na nohách, cestu pokrýval posypaný kašovitý sneh. Niekde bola bez snehu iba mokrá.

Popod Strečno som prešiel bezpečne v závese za dvomi posýpacími autami. Aj diaľnica bola posypaná. Občas svietili značky obmedzujúce rýchlosť kvôli námraze na osemdesiatku.
Viac som ani nepotreboval. Mám čas. Dcéra s vnučkou priletia do Bratislavy až okolo pol deviatej.
Počas celej cesty až po odpočívadlo na Červeníku ma nepredbehlo ani jedno auto. Oproti išlo zopár kamiónov a tri dvojice posýpacích áut. Aj mojím smerom som jednu dvojicu predbehol.
Na Červeníku som si kúpil bagetu. Záchody nefungovali. 
V Bratislave na letisku som bol z Martina za tri a pol hodiny. Stromy, zábradlia, autá - všetko oblepené cencúľmi. Aj po vystúpení z auta všade ľad. Ešte stále trocha pršalo. Opatrne som sa prešmýkal z parkoviska do haly.
Na svetelnej tabuli pri lete z Bruselu dva údaje: plánovaný prílet 8:25, očakávaný 8:05.
Hodinku čakania som strávil prezeraním novej haly letiska. Vyleštená podlaha sa už nešmýkala. Asi ju umývajú nejakou protišmykovou zmesou.

Prečítal som si panel pod zavesenou replikou Štefánikovho lietadla. Neviem, či by som sa odvážil nastúpiť do niečoho takého a kúsok sa s tým zviezť.

Sledoval som aj prichádzajúcich ľudí, ktorí poletia dcériným lietadlom naspäť do Bruselu. Páčil sa mi komplikovaný vchod. Musel to vymyslieť riadny škodoradostník. Je tam štvoro sklenených dverí. Dvojo z vonkajšej strany preskleného kvádra, dvojo z vnútornej. Nič netušiaci prichádzajúci pasažieri, ktorí sa chceli dostať dovnútra, stepovali pred prvými zatvorenými dverami, kým nezbadali druhé o dva metre vedľa. Keď sa dostali do medzipriestoru a chceli pokračovať ďalšími do haly, zasa stepovali. Museli prejsť do dverí oproti zatvoreným dverám. Snažil som sa vcítiť do myšlienkových pochodov autora. Pravdepodobne tak chcú ušetriť teplo, aby im neunikalo prievanom cez súčasne otvorené obidvoje dvere.

Tiež ma zarazilo koľko mladých ľudí sa na takú dlhú cestu v mínusových teplotách vybralo iba v plátenných teniskách.

Zrazu bolo 8:10, potom 8:25, 8:30 a lietadla nikde.

Nasledujúce udalosti sú z pohľadu človeka, ktorí čaká na letisku na dcéru a vnučku. O pár odstavcov nižšie sú pocity dcéry v lietadle. 

Pred deviatou zahlásil letiskový rozhlas že let z Bruselu bol kvôli zlým poveternostným podmienkam na bratislavskom letisku presmerovaný.
Húf čakajúcich sa presunul ku pultíku informácií. Nič som sa nemusel pýtať. Z odpovedí ostatným v angličtine aj v slovenčine som sa dozvedel, že lietadlo pristane v Budapešti. Odtiaľ by sa mali cestujúci dostať do Bratislavy autobusmi. Ako dlho to bude trvať nevedel nikto povedať.
Keď dcéra pristala v Budapešti, zavolala že čakajú na autobusy. Chcel som za ňou do Budapešti ísť, ale ona hovorila, že autobus príde do Bratislavy asi skôr, ako by som ja prišiel tam, tak som sa rozhodol na ňu na letisku počkať.

Aj všetky ďalšie (tri) lety nemohli v Bratislave pristáť. Jeden presmerovali do Prahy, dva do Budapešti.
Cestujúci, ktorí mali s presmerovanými lietadlami odletieť naspäť mali čakať na letisku na autobusy. Tie ich odvezú do Budapešti a do Prahy, odkiaľ odletia.
Lietadlo do Bruselu malo odletieť okolo štvrť na desať. Autobus s prvými cestujúcimi odišiel z letiska do Budapešti asi o jedenástej.

Bolo pár minút po druhej popoludní, keď mi dcéra zavolala, že ich vyložili v meste pod mostom SNP.
Bratislavské cesty v centre nepoznám. Naťukal som si do GPS - ka Fajnorovo nábrežie. Malo by to byť na správnej strane Dunaja. Keď budem pri Dunaji, most už nejako nájdem. Keď som prichádzal ku odbočke na nábrežie, nestihol som sa zaradiť do správneho pruhu a odbočku som prešiel. No bol som pri Slovenskej národnej galérii a tu som to už trochu poznal. Autom som tu nikdy nebol. Pred mostom som odbočil do prvej možnej odbočky vpravo. Bola to cesta, ktorá ma vyviedla na most a pokračovala okolo hradieb do centra. Podarilo sa mi zaparkovať na parkovisku asi tri ulice ďalej. Pešo som sa vrátil naspäť pod most. Konečne sme sa stretli.

S pohľadu dcéry:

Letela Ryanairom.
Na letisku v Bruseli potrebovala na kufor nálepku krehké, pretože mala v batožine darčeky zo skla. Povedali jej, že im už došli nálepky, a že jej to napíšu perom na kufor.
Pred Bratislavou sa dostali na chvíľu do silných turbulencií. Hovorila že to bolo, ako keby v plnej rýchlosti nabehla autom na retardér.

Po asi dvoch minútach kapitán lietadla zahlásil že majú problém. Dcéra si po turbulenciách myslela, že sa niečo stalo z lietadlom. Kapitán povedal, že nemôžu pristáť, pretože nevidí zem. Že budú rolovať smerom nad Budapešť.

Nakoniec po 20 minútach v Budapešti pristáli. Všetky informácie o neplánovanej zmene letiska boli iba v angličtine alebo vo francúzštine. Slováci, ktorí nevedeli ani jeden z týchto jazykov sa nedozvedeli, že nepristáli v Bratislave. V Budapešti nikto nevedel povedať kedy prídu autobusy. Všetci mali čakať pred letiskovou halou. Bolo okolo nuly.
Asi po hodine a pol prišiel mikrobus do ktorého sa zmestilo 20 ľudí. Nikto nebral ohľad na to, že tam boli matky s maličkými deťmi. Prvých dvadsať najrýchlejších cestujúcich sa natlačilo do mikrobusu. Ostatní čakali na ďalšie autobusy vonku.
Nakoniec prišli tri. Za celý čas cesty z Budapešti do Bratislavy - asi 2,5 hodiny, autobus nemal prestávku, aj keď šoféra viacerí prosili. V Bratislave všetkých vyložili pod mostom SNP. Niektorí cudzinci, ktorí boli v Bratislave prvý krát v živote a nepoznali mesto, sa nevedeli odtiaľ nikam dostať.
Celé to bolo chaoticky zorganizované. Nechápem, prečo neprišli autobusy z Budapešti na bratislavské letisko. Prečo všetkých vyložili pod mostom na autobusovej zástavke, kde nesmú obyčajné autá ani vojsť.

Domov sme prišli namiesto o jednej poobede až okolo siedmej večer. Cestovanie nám nepokazila ani občasná hustá hmla, ani drobné mrholenie. Vnučka po strastiplnom presune z Budapešti kúsok za Bratislavou v aute zaspala a spala až do Vrútok.
Štedrú večeru sme šťastne stihli.
Neviem o ktorej sa stretli rodiny s tými, ktorých vyložili v Prahe. A kedy docestovali všetci tí ľudia, ktorým nepriletelo do Bratislavy lietadlo a museli po dlhých a komplikovaných presunoch autobusmi letieť z Budapešti, alebo Prahy. A o tých, ktorí mali potom pokračovať ďalšími letmi ani nehovorím.

Taký obyčajný Štedrý deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?