reklama

Fotky z výstupu na Choč a z fototúlačky po Liptove

Vo štvrtok ráno som si zbalil do batohu dvojo náhradného oblečenia, mačky, fľašu s pitnou vodou, jednu väčšiu čokoládu. Pribalil som tašku s fotoaparátom a objektívmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

(Deň predtým som nechal foťák dlhé hodiny zapnutý. Občas som okrem toho vycvakal naprázdno niekoľko snímok so zapnutým bleskom, aby sa mi úplne vybila batéria a aby som ju mohol nabiť na čo najvyššiu kapacitu.)
Do auta som zobral aj automapu Slovenska.
Cieľ cesty Choč.
Na Podháji pristúpil kolega Martin a vyrazili sme smerom na Ružomberok.
Pol siedmej ráno.
Jasná obloha bez obláčika, práve vychádzajúce slnko. Na celý deň hlásili pekné počasie.
Bez problémov sme sa dostali do dediny Valaská Dubová.
Zaparkoval som na kraji ulice.
Keď sme vystúpili z auta, Martin zistil, že si zabudol doma jeden z fotoaparátov. Mal v ňom natiahnutý farebný film. Zobral si so sebou iba druhý fotoaparát s čiernobielym filmom.
Boli sme asi 50 km od Martina a vracať sa nemalo zmysel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vykročili sme hore dedinou.
Úzka ulička sa o chvíľu zmenila na trávou zarastenú poľnú cestu.
Po hodine intenzívneho šľapania sme sa dostali na lúku nad lesom.
Nebola úplne zelená. Skôr trocha do ružova až fialova.

Obrázok blogu

Treba si k tej nádhere kľaknúť alebo ešte lepšie ľahnúť:

Obrázok blogu

Medzi fialovými kvetmi sa kde tu objavili aj takýto "inostranci":

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po krátkom odpočinku ideme vyššie.

Obrázok blogu

Tu sa dajú nájsť mladé kvety bojujúce o svoje miesto na slnku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

Snehové polia sa zväčšovali, až kým sa nezmenili na súvislú zasneženú krajinu.

Obrázok blogu

Chodník vyzeral prešľapaný, no tým, že sa sneh topil, niekde sme sa zaborili aj pol metra hlboko. Pod snehom bola kosodrevina a zradné vzduchové bubliny. Kým o dvadsať kíl ľahší Martin prešiel po niektorých stopách bez problémov, ja som sa preboril až po ...
Keby sa tam nohy nekončili, zaboril by som sa možno až po krk.
Stúpanie sa stávalo namáhavým.
Najskôr skúsiť pevnosť stopy, potom pomaly preniesť váhu.
Aj tak sme sa neubránili častým prepadnutiam až medzi pichľavé ihličie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Motali sme sa v tej mase viac ako hodinu a občas som začal pochybovať, či sa dostanem hore.
Maťovi sa išlo ľahšie a trochu mi odbehol.
Rifle som mal po kolená mokré a sneh sa mi dostal aj do topánok.
Boj medzi mnou a horou?
Nie. Iba boj samého so sebou.
So svojou pohodlnosťou, slabou kondičkou a málo odolnou psychikou.

Ale ako v každej rozprávke aj tu je šťastný koniec.
Po dlhom trápení som nakoniec predsa len uvidel vrchol. 

Obrázok blogu

Posedeli sme na vyhriatych južných skalách, osušili mokré nohavice.

Obrázok blogu

Fotiť sa moc nedalo.

Obrázok blogu

Hory zahaľoval modrastý opar. Tie obrázky by sa dali odfiltrovať, ale nebolo by to aj tak ono. Možno sa sem ešte niekedy vrátime.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo spodu po našich stopách prišla skupinka vysokoškoláčok s veľkým huňatým psom.

Čo by si rád?

Obrázok blogu

Po krátkom odpočinku cesta nadol.
Ako som sa jej po úmornom výstupe bál.
Najskôr sme zasa našľapovali do starých stôp. No za chvíľu sme zistili, že sneh na neporušených svahoch okolo vyšľapaného chodníka je o dosť pevnejší.
S menšou námahou a takmer za polovičný čas sme sa dostali až na lúku pri salaši. A za ďalšiu hodinku sme boli dolu v dedine.

Obrázok blogu

Pohľadali sme zopár zaujímavých detailov

Obrázok blogu

A odišli sme sa do Ružomberka najesť. 
Po teplom obede sme sa rozhodli pokračovať kúsok ďalej na východ.

Kedysi som mal rád dvojice obrázkov v časopisoch, kde bol druhý voči prvému pozmenený. Volalo sa to napríklad: "Nájdi 10 rozdielov".
Niečo podobné by sa dalo urobiť s dvomi nasledujúcimi obrázkami:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Fotené z toho istého miesta. Jeden v zime, druhý teraz vo štvrtok.
Keď sme boli naposledy v Lúčkach, kde sa vodopád nachádza, bol potok ešte viac rozvodnený. Dolu skalami sa valila obrovská masa vody. Nemal som však vtedy so sebou fotoaparát.

Z Lúčok sme sa vybrali bližšie ku horám, ktoré sme videli z Choča.
V Liptovskej Telpej sme prešli ponad Váh po moste z drevených hranolov. Pod mostom v rieke bolo niekoľko rybárov. Na chvíľu sme zastali.
Práve v ten deň sa im začala sezóna a každý si chcel chytiť svoju prvú rybu.
Najviac ma zaujal tento:

Obrázok blogu

Aj keď bolo vonku okolo dvadsať stupňov, voda musela byť riadne studená.

Dostali sme sa na dialnicu a pokračovali smerom na Liptovský Mikuláš.
Z parkoviska pri supermarketoch som vyfotil hory. Zaujal ma ich kontrast s malými záhradnými chatkami dolu.

Obrázok blogu



V Mikuláši sme našli odbočku na Bobrovec, Pavlovu Ves a Bobrovček.
Nikdy som v tých končinách nebol, ale určite bude odtiaľ pekný výhľad na zasnežené Roháče.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prešli sme sa aj po mladou trávou zarastených lúkach.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Fotogenické miesta.

Keď som sa večer vrátil domov, hodil som sa do vane a celú noc spal ako dudok.
Maťo bol tiež spokojný. Napriek tomu, že zabudol doma jeden zo svojich fotoaparátov, videl veľa zaujímavých prostredí a nafotil aspoň film čiernobielych obrázkov.

Miro Jankes

Miro Jankes

Bloger 
  • Počet článkov:  528
  •  | 
  • Páči sa:  320x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu